Ústavný súd začiatkom marca rozhodol o pozastavení účinnosti časti novely Trestných kódexov. Súd pozastavil časti, ktoré sa týkali zníženia trestných sadzieb. Avšak časti návrhu, ktorá žiadala  pozastavenie zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry, nevyhovel. Toto rozhodnutie však neznamená, že zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry nebolo v rozpore s Ústavou, pretože o otázke súladu novely s ústavou budú ústavní sudcovia ešte len rozhodovať. Výrok Ľuboša Blahu preto hodnotíme ako nepravdivý.

Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) zanikol 20. marca 2024 v dôsledku schválenia novely Trestného zákona, ktorú vláda odobrila v decembri 2023 a parlament ju schválil vo februári 2024. 

Opozícia od predloženia návrhu novely Trestného zákona zmeny ostro kritizovala a podporila aj rozhodnutie prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorá sa po podpise zákona obrátila na Ústavný súd (ÚS). Opozičný poslanci podali vlastné návrhy na ÚS, v ktorých namietali zrušenie ÚŠP ako aj zmeny v trestných kódexoch. 

Ústavný súd spojil návrhy prezidentky a opozície na spoločné konanie a následne o návrhu expresene rozhodol. V uznesení ÚS pozastavil účinnosť časti novely trestných kódexov, ktorá sa najmä týkala trestných sadzieb a zároveň prijal návrhy na posúdenie ústavnosti novely na ďalšie konanie. Časti, ktorá sa týkala pozastavenia účinnosti zrušenia ÚŠP, súd nevyhovel. 

Uznesenie ale nekonštatuje, či zrušenie ÚŠP je alebo nie je v rozpore s Ústavou, pretože o prípadnej protiústavnosti novely budú ústavní sudcovia ešte len rozhodovať. 

Ústavný právnik Marek Káčer sa pre Pravdu vyjadril, že v prípade, ak by ÚS dospel k záveru, že zrušenie ÚŠP bolo protiústavné, mohla by sa obnoviť jeho činnosť.