Izraelsko-palestínsky konflikt opakovane prechádza z fázy latentného napätia do fázy ozbrojeného konfliktu. V súčasnosti izraelská armáda intenzívne bombarduje územie Gazy, kde na jeseň 2023 podnikla aj pozemnú inváziu. Vojenský útok na Gazu je zo strany Izraela reakciou na útok teroristickej organizácie Hamas 7. októbra 2023, pri ktorej teroristi prenikli z Gazy na izraelské územie, pričom pri ich útoku prišlo o život takmer 1200 ľudí vrátane detí. Premiér Benjamin Netanjahu uviedol, že cieľom Izraela je zničiť Hamas a oslobodiť rukojemníkov, ktorých Hamas pri útoku zajal. Po takmer siedmich mesiacoch neustálych izraelských leteckých útokov v apríli 2024 Gaza hlási viac ako 30-tisíc zabitých ľudí vrátane viac ako 13-tisíc detí. Najdôležitejší spojenec Izraela, Spojené štáty americké, kritizovali tento izraelský postup ako prehnaný a medzinárodné aj ľudskoprávne organizácie obvinili Izrael z porušovania humanitárneho práva. 

V apríli 2024 ministerstvo zdravotníctve v Gaze informuje o viac ako 30-tisíc mŕtvych, vrátane detí a civilistov. Hoci Izrael spochybňuje čísla mŕtvych civilistov prichádzajúce z Gazy, medzinárodné humanitárne organizácie ako aj OSN ich považujú za dôveryhodné.

Medzinárodný súdny dvor v januári 2024 na žiadosť Juhoafrickej republiky vyšetroval vojenský postup Izraela v Gaze a konštatoval, že niektoré izraelské praktiky môžu narúšať Medzinárodný dohovor o zabránení a trestaní zločinu genocídy z roku 1948. Medzinárodný súdny dvor vyzval Izrael na dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva a zabránenie možnej genocídy palestínskeho obyvateľstva.

Najvyšší orgán OSN pre ľudské práva prijal 5. apríla 2024 rezolúciu, v ktorej odsúdil „používanie vyhladovania civilistov ako spôsobu vedenia vojny v Gaze". Organizácia Human Right Watch takisto uviedla, že deti v Gaze umierajú na komplikácie spôsobené hladom, a to odkedy izraelská vláda začala používať hladomor ako zbraň vojny. Okrem pitnej vody, či jedla nemajú obyvatelia Gazy prístup ani k potrebným liekom. K dodržiavaniu medzinárodného humanitárneho práva v oblasti vyzvala aj Medzinárodná rada Červeného kríža. 

Špecifickým porušením medzinárodného humanitárneho práva je nedostatočná ochrana humanitárnych pracovníkov. Generálny tajomník OSN Antonio Guterres v marci 2024 vyslovil výzvu na začatie nezávislého vyšetrovania smrti viac ako 196 humanitárnych pracovníkov, ktorí boli od začiatku konfliktu zabití v Gaze. Taktiež vyzval Izrael na zlepšenie prístupu pre humanitárnu pomoc do oblasti. Posledný z medializovaných incidentov bol izraelský letecký útok v Gaze na prelome marca a apríla 2024, pri ktorom zomrelo 7 humanitárnych pracovníkov neziskovej organizácie World Central Kitchen. Americký prezident Biden v reakcii na ich smrť vyhlásil, že je ,,veľmi nahnevaný a smutný”. 

Izrael momentálne plánuje obsadiť mesto Rafah na juhu Gazy, kam sa po útokoch premiestnilo približne 1,5 milióna Palestínčanov. Spojené štáty americké, ktoré sú najvýznamnejším spojencom Izraelu, ale túto inváziu nechcú podporiť. Americký prezident Biden novinárom vo februári tohto roku povedal: ,,Som toho názoru, že reakcia v Gaze - v pásme Gazy - bola prehnaná." Priamy nesúhlas s reakciou Izraela, a to hlasovaním za rokovania o prímerí, vyjadrilo v decembri 2023 až 147 členských krajín Organizácie spojených národov. Proti hlasovali Rakúsko, Česká republika, Izrael, Mikronézia, Papua Nová Guinea, Paraguay a Spojené štáty americké.