V čase nástupu štvrtej vlády Roberta Fica v októbri 2023 dosahoval hrubý dlh verejnej správy úroveň 56 % HDP. Ficova tretia vláda odovzdala štátnu kasu s hrubým dlhom verejnej správy na úrovni 48 % HDP. Aj napriek nižšiemu dlhu obdobie tretej Ficovej vlády vyhodnotila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ako hospodársky neefektívne vzhľadom na nevyužitý ekonomický potenciál, kvôli snahe zvyšovať výdavky. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Vláda, ktorej súčasťou bol aj Andrej Danko ako predseda SNS, odovzdala v roku 2020 štátnu kasu s hrubým dlhom na úrovni 48,23 % HDP, čo predstavovalo celkovo viac ako 45 mil. eur a čistým dlhom vo výške 43,1 % HDP, ktorý predstavuje 40,7 mld. eur. 

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) zhodnotila  kroky vlády v roku 2019 vzhľadom na riziká v rozpočte ako nedostatočné. Deficit verejnej správy toho roku dosiahol dovtedajšiu najvyššiu úroveň od roku 2010 vo výške 1,3 % HDP a vláda tak nenaplnila cieľ vyrovnaného hospodárenia. Riziká, na ktoré RRZ upozorňovala už v predchádzajúcich rokoch, sa týkali najmä zväčšovania priestoru pre výdavky. Aj keď vláda neskôr reagovala na nepriaznivý vývoj návrhom úsporných opatrení, dlhodobá udržateľnosť verejných financií a fiškálna pozícia sa zhoršili.

Od roku 2015 malo Slovensko priaznivé makroekonomické prostredie, vďaka ktorému mohla vláda  znížiť pomer dlhu k HDP. Medzi rokmi 2015-2019 klesol tento  pomer o 5,6 p. b. mimo kontrolu vlády vďaka dočasným faktorom ako napr. rast ekonomiky, jednorazové hotovostné platby a pod. Nevyužitý ekonomický potenciál potvrdzuje aj porovnanie v rámci EÚ, či krajín V4, spomedzi ktorých bol na Slovensku zaznamenaný najnižší pokles dlhu (pdf., str. 4).

Súčasná vláda nastúpila do funkcie v októbri 2023, kedy hrubý dlh verejnej správy predstavoval 56 % HDP v celkovej sume 68,8 mld. eur a čistý dlh bol na úrovni 48,3 % HDP vo výške 59,3 mld. eur.

Vlády Igora Matoviča, Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora čelili počas funkčného obdobia viacerým význam. Na rast štátneho dlhu mali vplyv najmä náklady spojené s pandémiou COVID-19, zvyšovaním cien a opatreniami prijatými v súvislosti s vojnou na Ukrajine, ktoré dosiahli až hodnotu 3,2 mld. eur (2,6 % HDP). Deficit verejnej správy predstavoval 4,9 % HDP.