Strana SaS bola súčasťou vlád dvoch volebných období. V roku 2010 Daniel Krajcer, minister kultúry za SaS, navrhol zákon o fúzii STV a SRo do jedného organizačného celku RTV. Zákon bol schválený v skrátenom legislatívnom konaní a novým verejnoprávnym vysielateľom bola od januára 2011 RTVS. Vedenie RTVS kritizovalo legislatívnu úpravu ich financovania. Výročná správa za rok 2017 poznamenala, že „bez systémovej zmeny financovania nebude RTVS v dlhodobom horizonte schopná zabezpečiť finančnú stabilitu“. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Strana SaS bola súčasťou vlády v rokoch 2010-2012, keď sa prvýkrát dostali do parlamentu. Predsedníčkou vlády bola toho času Iveta Radičová. SaS bola tiež súčasťou vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera v rokoch 2021 a 2022. 

Do roku 2010 pôsobili Slovenská televízia (STV) a Slovenský rozhlas (SRo) ako dve samostatné organizačné zložky. V roku 2010 došlo k zmene štruktúr verejnoprávneho média. Vtedajší minister kultúry Daniel Krajcer (SaS) 3. novembra 2010 predložil vláde návrh zákona o Rozhlase a televízii Slovenska (RTS), ktorý navrhoval zlúčenie STV a SRo do nového verejnoprávneho RTS. Hlavným dôvodom bol zlý stav hospodárenia v STV. Vtedajšie vedenie STV uviedlo, že v roku 2011 počíta v hospodárení s mínusom 37 miliónov eur. Krajcer tvrdil, že reforma zabráni ďalšiemu zadlžovaniu a štát tak mal spojením SRo a STV v roku 2011 ušetriť najmenej 1,65 milióna eur. 

Zákonom okrem spojenia televízie a rozhlasu došlo aj k organizačným zmenám. Po novom sa mal počet členov kontrolného orgánu z pôvodných 36 členov znížiť na deväť. Novú radu mali tvoriť traja odborníci na rozhlasové vysielanie, traja na televízne, dvaja na ekonómiu a jeden na právo.

Novým zákonom došlo aj k novej úprave voľby generálneho riaditeľa. Kým generálneho riaditeľa STV volila a odvolávala Rada STV a generálneho riaditeľa SRo volila a odvolávala Rozhlasová rada, generálneho riaditeľa RTV mal po novom voliť parlament verejným hlasovaním.

Parlament 30. novembra 2010 schválil v skrátenom legislatívnom konaní vznik RTS hlasmi 77 poslancov. Za návrh zákona hlasovali takmer všetci poslanci klubov SDKÚ-DS, SaS, KDH a MOST-HÍD a šesť z celkových deväť poslancov SNS. Proti hlasovali len poslanci klubu SMER-SD. RTVS vznikla k 1. januáru 2011. Vtedajší prezident Ivan Gašparovič zákon vetoval a ani po prelomení veta parlamentom predmetný zákon z dielne ministerstva kultúry o zlúčení STV a SRo nepodpísal.

Nový zákon sa nevyhol ani kritike. Sám navrhovateľ zákona minister Krajcer uznal, že „situácia, v ktorej sa nachádza predovšetkým Slovenská televízia, je neštandardná a takéto situácie si vyžadujú rýchle a razantné riešenia“. Zdôraznil však, že ide len o „základné legislatívne nastavenie celého procesu“ a politizáciu verejnoprávneho média odmietol. 

Vedenie STV rozhodnutie akceptovalo, avšak hovorca STV Peter Susko v stanovisku televízie uviedol: „Napriek tomu vyjadruje (verejnoprávna televízia, pozn.) ľútosť nad tým, že politika dnes zvíťazila nad vecným a konštruktívnym hľadaním riešení."

Výročná správa RTVS z roku 2017, keď sa generálnym riaditeľom RTVS stal Jaroslav Rezník, konštatovala zlý hospodársky stav RTVS. Výročná správa poznamenáva, že pre budúcnosť vysielania budú rozhodujúce príjmy od štátu, nakoľko príjmy z koncesionárskych poplatkov budú stagnovať. Zo štátnych zdrojov však RTVS nedokázala financovať „športové licencie, športovú výrobu ani akékoľvek formáty spravodajského zamerania“. Najvýznamnejší zdroj financovania, ktorým sú príjmy z reklamy, vzhľadom na legislatívnu úpravu a na vývoj na reklamnom trhu do budúcna nepredstavuje progresívny vývoj (.pdf, s. 210).

V správe sa uvádza, že „existuje reálny predpoklad, že bez systémovej zmeny financovania nebude RTVS v dlhodobom horizonte schopná zabezpečiť finančnú stabilitu vzhľadom na jej programové úlohy vyplývajúce zo zákona a nevyhnutnosť obnovy zastaraných technológií a nehnuteľností“ (.pdf, s. 210).

Napriek tomu, že RTVS má od roku 2011 vyrovnaný rozpočet a hospodárila s „finančným prebytkom, pri plnení svojich zákonom daných povinností z hľadiska nákladov a výnosov súčasne generovala straty a bez zmeny financovania sa môže v najbližších rokoch dostať do záporného vlastného imania,“ píše sa v správe s dodatkom, že negatívny až devastujúci dopad na budúce hospodárske výsledky RTVS budú mať prebiehajúce súdne spory, ktorých hodnota ku koncu roka 2017 vystúpala na 14,4 mil. eur. Negatívne výsledky týchto súdnych sporov môžu mať na RTVS dokonca devastujúci dopad (.pdf, s. 210). 

Dozorná komisia RTVS vyzývala na opakované otvorenie otázky financovania RTVS. 

Hospodárske nastavenie RTVS kritizoval už manažment Václava Miku, ktorý bol generálnym riaditeľom RTVS v období rokov 2012-2017.