Správa OSN skutočne informovala o viac ako 14-tisíc obetiach v rokoch 2014 - 2021 na Donbase, toto číslo však zahŕňa 3404 civilných obetí, približne 4400 obetí z radov Ukrajinskej armády a približne 6500 obetí z ozbrojených skupín na Donbase. Blanár v minulosti hovoril o 14-tisíc ľuďoch zavraždených Ukrajinskou armádou, správa OSN ich však delí na civilné a vojenské obete. Konflikt na Donbase začali proruskí separatisti podporovaní Ruskom, ktorých sa pokúsila potlačiť ukrajinská armáda, nie je preto možné pripisovať obete len jednej strane. Výrok Juraja Blanára preto hodnotíme ako zavádzajúci. 

Blanár reaguje na Krúpu, ktorý ho upozornil, že v minulosti uviedol nepravdivú informáciu o počte obetí vojny na Donbase. Juraj Blanár v júni 2023 v relácii O 5 minút 12 nesprávne uviedol (čas 1:07:30), že ukrajinská armáda počas ozbrojeného konfliktu na Donbase v rokoch 2014 až 2022 zavraždila 14 000 ľudí na Donbase. Tento výrok sme overili tu. 

Podľa oficiálnej správy OSN v období od 2014 – 2021 v rusko-ukrajinskom konflikte na Donbase zahynulo približne 14 200 až 14 400 ľudí (pdf, str. 3). Tento údaj odkazuje na všetky obete vojny na oboch stranách, kombatantov aj civilistov, nejde o počet ľudí, ktorých zabila ukrajinská armáda. Konkrétne išlo o úmrtie 3 404 civilistov, 4 400 príslušníkov ukrajinskej armády a približne  6 500 členov ozbrojených skupín (.pdf, str. 3). Väčšina civilistov podľa OSN zahynula v čase najintenzívnejších bojov v rokoch 2014 a 2015. 

Proruskí separatisti podporovaní Ruskom iniciovali v roku 2014 na území Donbasu vojenský konflikt, ktorého cieľom bolo vytvorenie separatistických republík Doneck a Luhansk. Stalo sa tak po tom, čo bol ukrajinský prezident Janukovyč zosadený z funkcie v dôsledku proeurópskych protestov, ktoré nesúhlasili s rozhodnutím prezidenta nepodpísať Asociačnú dohodu s EÚ. Separatistom prišli na pomoc v boji proti ukrajinskej armáde ruskí vojaci, ktorí sa v regióne nachádzali kvôli ruskej anexii Krymu.