Hoci rast HDP v krátkom období v Rusku predbehol tempo rastu Európskej únie primárne kvôli zbrojeniu, ruská ekonomika vykazuje známky prehrievania v podobe vysokého tempa rastu inflácie. V ekonomike chýbajú investície, čo znamená, že v dlhodobom horizonte je tento ekonomický rast spôsobený zbrojením neudržateľný. Sankcie preto dlhodobo pôsobia devastujúcejšie na ekonomiku Ruska než na ekonomiky Európskej únie či Slovenska. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. 

V roku 2022 sa ruská ekonomika zmenšila o 2,1%. V roku 2023 ekonomika rástla o 3,6% a na rok 2024 je predpokladaný rast o 2,6%. Medzinárodný menový fond v máji 2024 aktualizoval prognózu a čaká silnejší rast – tento rok o 3,2 %. V roku 2025 predpovedá fond spomalenie na 1,8 %. Ruské ministerstvo hospodárstva očakáva v tomto roku zvýšenie HDP o 2,8 %.

Oproti tomu v roku 2022 rástla ekonomika EU o 3,4%, v roku 2023 podľa odhadov o 0,5% a v roku 2024 je predpokladaný rast na úrovni 0,9% HDP. Európska komisia v máji 2024 vo svojej prognóze vývoja ekonomiky zlepšila odhad tohtoročného rastu ekonomiky EÚ o desatinu percentuálneho bodu na jedno percento. V budúcom roku komisia očakáva zvýšenie tempa z rastu na 1,6% HDP.

Rast HDP je však v Rusku primárne ťahaný zbrojením. Štát prešiel do módu vojnovej ekonomiky, kedy na zbrojenie vynakladá čiastky podobné ako počas existencie Sovietskeho zväzu. Práve štátne zákazky pre zbrojársky priemysel v krátkom období zvyšujú makroekonomické ukazovatele, no rozvracajú riadne fungovanie ekonomiky v dlhom období. Podľa Vysokého predstaviteľa Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josepa Borrella sú sankcie Európskej únie namierené voči Rusku navrhnuté tak, aby pôsobili ako „pomaly pôsobiaci jed, ako arzén, teda trvá im, kým začnú fungovať, ale fungujú a ich efekt je nezvrátiteľný.” 

Rusku v súčasnosti klesá prebytok bežného účtu, ktorý sa v období od januára do júla 2023 znížil o 85 %. Klesajúci prebytok bežného účtu je podľa zástupkyne Medzinárodného menového fondu znak prehriatia ruskej ekonomiky spolu s rastúcou infláciou. Inflácia v Rusku sa v apríli zrýchlila na 7,84 % z marcového tempa 7,72 %. V máji bolo medziročné tempo rastu inflácie podľa ruského štatistického úradu na úrovni 8,3 %. V  EÚ bola medziročná inflácia v apríli 2024 na úrovni 2,4 %, pričom v máji došlo k zvýšeniu na 2,6 %. 

Tempo rastu inflácie sa centrálna banka snaží znižovať pomocou úrokových sadzieb, ktoré dosiahli 16 %, pričom Európska centrálna banka ich drží na úrovni 4,5 %. Kvôli takto nastaveným úrokovým sadzbám v ruskej ekonomike momentálne chýbajú investície, ktoré by podporili jej rast v dlhodobom horizonte. Spolu s investíciami bude v dlhodobom horizonte pre ruskú ekonomiku problémom aj chýbajúci ľudský kapitál, keďže množstvo kvalifikovanej pracovnej sily z krajiny odišlo. Kvôli mobilizácii pracovná sila chýba aj v ruskom priemysle. 

Ak do porovnania zahrnieme Slovensko, ako to uvádza minister Blanár, tempo rastu HDP sa na Slovensku od roku 2021 vyvíjalo nasledovne: v roku 2022 dosiahlo úroveň 1,9% a v roku 2023 to bolo 1,6%. 

Pred uvalením sankcií na Rusko v roku 2022 bol kurz rubľa voči euru pomerne stabilný. V priebehu roka 2021 sa 1 euro rovnalo približne 88 rubľom. V dôsledku sankcií rubel prudko oslabil. 8. marca 2022 sa 1 euro rovnalo až 150 rubľom, čo bol najnižší kurz od roku 1998. V súčasnosti, ku dňu natáčania diskusnej relácie, bol kurz rubľa k euru 96 rubľov k jednému euru. Ruská centrálna banka kurz rubľa voči euru a doláru zlepšila zavedením takzvaných kapitálových kontrol.