SMER-SD
Pretože tam (pri prijatí migračného paktu) už nie je možné použiť právo veta a presadil sa napriek tomu, že mnohé krajiny protestovali proti tomu a boli to predovšetkým krajiny V4, ktoré sú proti tomu.
Pakt o migrácii a azyle bol po štyroch rokoch Radou EÚ prijatý 14. mája 2024. Pakt predstavuje súbor legislatívnych aktov na účely reformy právneho rámca EÚ v oblasti riadenie migrácie a azylu. Pakt bol schválený v súlade s platnými predpismi EÚ o hlasovaní v oblasti migrácie a azylu, teda hlasovanie prebehlo princípom kvalifikovanej väčšiny.
Kvalifikovaná väčšina v Rade EÚ, známa tiež pod pojmom “pravidlo dvojitej väčšiny” predstavuje 55 % členských štátov a zároveň 65 % celkového počtu obyvateľov EÚ. Kvalifikovaná väčšina je dnes najpoužívanejší spôsob hlasovania v Rade EÚ (80 %), naopak jednomyseľnosť sa využíva v obmedzenom počte oblastí, ktorými sú členstvo v EÚ, Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika a financie EÚ. Použitie práva veta je možné práve v jednomyseľnom type hlasovania, kvalifikovaná väčšina použitie práva veta neumožňuje. Tento princíp v rámci Rady EÚ funguje od 1. novembra 2014 a o akejkoľvek zmene spôsobu hlasovania v rade EÚ musí byť rozhodnuté jednomyseľne.
Pretože pakt podporila kvalifikovaná väčšina členských štátov, bol schválený aj napriek tomu, že niektoré štáty hlasovali proti. Členské štáty hlasovali dohromady o desiatich predpisoch v rámci tohto paku, pričom Slovensko hlasovalo proti dvom z nich a hlasovania sa zdržalo pri ôsmich. Proti hlasovalo rovnako Poľsko a Maďarsko, svojho hlasu sa zo štátov V4 zdržala Česká republika. Pakt bol nakoniec schválený 19-imi členskými krajinami EÚ.