Poslanec Krúpa poukazuje na konflikty, ktoré neboli vyriešené uzavretím mierovej dohody či prímeria. Mníchovská dohoda mala za cieľ predísť ozbrojenému konfliktu s nacistickým Nemeckom výmenou za odovzdanie československého územia Sudet Nemecku, avšak Druhá svetová vojna v Európe vypukla aj napriek tejto dohode. V Gruzínsku mal byť ozbrojený konflikt medzi Ruskom a Gruzínskom ukončený zmluvou o prímerí, no 20% gruzínskeho územia je naďalej kontrolovaných separatistami podporenými Ruskom. 

Mníchovskú dohodu uzavreli 30. septembra 1938 v Mníchove nacistické Nemecko, Veľká Británia, Francúzsko a fašistické Taliansko. Dohoda stanovila nemeckú anexiu časti územia Československa nazývanú Sudety, kde žilo viac ako tri milióny ľudí, prevažne etnických Nemcov. Táto dohoda mala podľa hlavných predstaviteľov západných mocností zabezpečiť mier v Európe. To sa však nestalo a 1. septembra 1939, keď Adolf Hitler napadol Poľsko, vypukla druhá svetová vojna. Nacistické Nemecko okupovalo Sudety medzi rokmi 1938 až 1945.

Gruzínsko vyhlásilo nezávislosť v apríli 1991 na základe referenda počas rozpadu Sovietskeho zväzu. Krátko na to však proruskí separatisti prevzali kontrolu nad dvoma regiónmi, ktoré spolu tvoria 20 % gruzínskeho územia, Abcházskom a Južným Osetskom. Na ich území boli po ozbrojených konfliktoch v 90. rokoch umiestnené peacekeepingové jednotky pod dohľadom Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. 

V roku 2008 vypukol medzi Ruskom a separatistickými republikami podporovanými Ruskom ozbrojený konflikt proti Gruzínsku. Presná sekvencia udalostí, ktoré spôsobili začiatok konfliktu dodnes nie je jasná. Sporadické boje a ostreľovanie sa skončili o pár dní podpisom dohody o prímerí medzi Gruzínskom a Ruskom, ktorú vyjednal francúzsky prezident Nicolas Sarkozy. Rusko vzápätí uznalo obe separatistické republiky a na ich území rozmiestnilo svoje jednotky, pričom z vojny sa stal zamrznutý konflikt.