SNS
Keď vládol Ódor a keď vládli tí kvázi demokrati, tak oni napádali demonštrantov. Ja neviem, že by sme my napádali demonštrácie, ktoré organizuje Progresívne Slovensko.
Je pravdou, že polícia doposiaľ nezasiahla na protestoch proti súčasnej vláde strán Smer-SD, Hlas a SNS, ide však o zavádzajúce porovnanie. V roku 2020, počas vlády strán OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí, použila polícia počas protestov proti pandemickým opatreniam vodné delá a slzný plyn. Andrej Danko porovnáva súčasné protesty, ktoré si doposiaľ nevyžiadali zásah polície, s protestami počas pandémie COVID-19, kedy bol vyhlásený núdzový stav a zhromažďovanie sa bolo zakázané. Na proteste, počas ktorého boli použité vodné delá a slzný plyn, sa protestujúci správali agresívne. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.
V októbri 2020, počas vlády OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí použila polícia slzný plyn a vodné delá proti demonštrantom pred Úradom vlády. Na mieste protestovali športoví ultras a priaznivci kotlebovcov proti vládnym opatreniam v súvislosti s pandémiou covidu-19.
Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave uviedlo, že neohlásené zhromaždenie proti protipandemickým opatreniam sa v priebehu pár minút „zmenilo na zhluk agresívnych ultrapravicových radikálov.” Na policajtov hádzali demonštranti kamene a fľaše, niektorí z nich boli podľa policajného zboru pod vplyvom alkoholu. Video z protestu, zverejnené Denníkom N, ukazuje agresívne správanie niektorých z demonštrantov, ktorí na videu lomcujú bránou pred Úradom vlády.
Na mieste protestov sa zranilo niekoľko ľudí, vrátane členov policajného zboru. Vtedajší minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) na sociálnej sieti Facebook uviedol, že demonštrujúci nereagovali na výzvy polície, aby sa rozišli. Protest sa konal počas núdzového stavu a pár dní pred protestom začal platiť zákaz zhromažďovania sa. Počas vlády strán OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí zasiahla polícia pri protestoch aj v roku 2021. Na proteste proti vláde obmedzila na osobnej slobode deväť osôb z viacerých dôvodov. Na demonštrácii došlo aj k explózií, pri ktorej sa zranili aj dvaja policajti.
Takzvaná úradnícka vláda Ľudovíta Ódora bola vymenovaná v máji 2023 a jej funkčné obdobie trvalo do októbra 2023. Počas tohto obdobia sa konal jeden protest na podporu budúcej vládnej koalície strán Smer-SD, Hlas a SNS. Protest nesúhlasil s rozhodnutím prezidentky Čaputovej nevymenovať Rudolfa Huliaka (SNS) za ministra životného prostredia. Demonštrácia sa uskutočnila 23. októbra 2023 pred Prezidentským palácom, polícia pri ňom proti demonštrantom nezasahovala.
Od vymenovania vlády strán Smer-SD, Hlas a SNS 25. októbra 2023 sa uskutočnilo viacero demonštrácií v súvislosti s legislatívnymi zmenami, ktoré vládna koalícia iniciovala, vrátane protestov proti rušeniu špeciálnej prokuratúry a proti zmenám vo verejnoprávnom Rozhlase a televízií Slovenska (RTVS). Tieto protesty neboli obmedzené, ani na nich nezasahovala polícia vodnými delami či slzným plynom, ako tomu bolo v prípade protestom počas pandémie covidu-19, na ktoré Andrej Danko pravdepodobne odkazuje. Ide však o zavádzajúce porovnanie.
Na protestoch proti pandemickým opatreniam v roku 2020 sa demonštrujúci dav správal agresívne, zranili sa pri ňom aj príslušníci policajného zboru. Protesty sa zároveň konali počas núdzového stavu, kedy bolo zakázané zhromažďovanie sa. Na protestoch proti vládnym zákonom, ktoré organizujú opozičné strany, ku konfliktom a zraneniam doposiaľ nedošlo. Protesty sa tiež nekonajú v čase globálnej pandémie a zhromažďovanie sa nepredstavuje riziko šírenia nákazy, ako tomu bolo v roku 2020.
Po atentáte na premiéra Roberta Fica 15. mája 2024 schválila vláda balík opatrení, časť z nich obmedzuje ústavne garantované právo (3 odd., čl. 28) zhromažďovať sa. Novela ukladá obciam a mestám povinnosť zakázať zhromaždenie, o ktorom budú mať informácie, že môže predstavovať ohrozenie. Ak si túto povinnosť nesplnia, hrozí im pokuta do výšky 16 500 eur. Podľa právničky a riaditeľky organizácie Via Iuris, Kataríny Batkovej, môže táto zmena viesť k tomu, že obce budú obmedzovať alebo zakazovať podujatia preventívne, aby sa vyhli vysokým pokutám. Novelizácia obmedzila tiež protesty pred Úradom vlády, parlamentom a Prezidentským palácom, demonštrácie sa nemôžu konať bližšie než 50 metrov od budov.