Návrh rozpočtového plánu Slovenskej republiky na rok 2024, ktorý zaslala Európskej komisii úradnícka vláda s premiérom Ľ. Ódorom v októbri 2023, uvádza predpokladaný deficit na rok 2024 6,5 % (.pdf, s. 2). Návrh odhadoval, že bez zásahov vlády sa bude deficit verejných financií pohybovať na úrovni okolo 7 % HDP (.pdf, s. 2). 

Návrh v úvode zdôrazňuje, že bol vypracovaný v tzv. „scenári bez reakcie vlády“ (.pdf, s. 2). To znamená, že prezentovaný vývoj financií je založený na predpoklade, že by vláda neprijala žiadne opatrenia a ich vývoj by bol ovplyvnený makroekonomickým vývojom a súčasnými politikami (.pdf, s. 2 ). Vláda Ľudovíta Ódora, ktorá návrh Európskej komisii predložila, tento krok odôvodňuje tým, že Slovenskov v čase vypracovania návrhu nedisponovalo plnohodnotne funkčnou vládou, úradnícky kabinet vymenovaný prezidentkou vládol dočasne a nezískal dôveru parlamentu (.pdf, s. 2). 

Návrh rozpočtového plánu ponúkal tiež konsolidačné odporúčania na zastavenie narastajúceho zadlženia (.pdf, s. 2, 7).  Išlo o  „menu“ odporúčaných opatrení pre novú vládu. Navrhované opatrenia prevyšovali potrebu konsolidácie na konci rozpočtového horizontu 2024 - 2026. Nová vláda sa preto mohla inšpirovať opatreniami, ktoré sú bližšie jej ekonomickému programu (.pdf, s. 7). Medzi odporúčaniami bolo napríklad zvýšenie príjmov verejnej správy prostredníctvom nepriamych daní a poplatkov, ktoré „ekonomický rast ohrozujú menej ako zvyšovanie priamych daní“ (.pdf, s. 7). 

Nová vláda na čele s R. Ficom a ministrom financií L. Kamenickým (Smer-SD) v rámci konsolidačných opatrení v septembri 2024 navrhla zvýšenie DPH a navrhla zaviesť daň z finančných transakcií pre firmy, teda nepriamej dane. Navrhla tiež zvýšenie priamej dane, konkrétne daň z príjmov firiem od určitej výšky príjmu.

Úplné znenie odporúčaní sa nachádza Návrhu na ozdravenie verejných financií. Návrh uvádza (.pdf, s. 7), že pre zastavenie nárastu zadlženie je potrebné dodržať ciele z Programu stability (v Programe stability uvedené tu: .pdf, s. 2).

Návrh rozpočtového plánu je dokument, ktorý predkladajú členské štáty Európskej komisii. Štáty informujú Komisiu o plánovanom rozpočte a predpokladanom vývoji ekonomiky s cieľom koordinovať svoje rozpočtové a štrukturálne politiky. Táto povinnosť členským štátom vyplýva z legislatívy EÚ, konkrétne nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečení nápravy nadmerného deficitu členských štátov v eurozóne, ktoré bolo schválené v roku 2013.