Igor Matovič preberal vládu s hrubým dlhom na úrovni približne 48,4 - 52 % HDP. Vládu v apríli 2021 odovzdal s hrubým dlhom približne na úrovni 59 % HDP. Ďalej pôsobil vo vláde Eduarda Hegera na poste ministra financií až do decembra 2022, kedy úroveň dlhu dosahovala 57,7 % HDP. Výrok hodnotíme ako ešte pravdivý. 

Hrubý dlh verejnej správy v roku 2019 podľa údajov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť dosahoval úroveň 48 % HDP.

Pred parlamentnými voľbami, ktoré sa konali 29. februára 2020 vtedajšia vládna koalícia schválila zákon o 13. dôchodku, na základe ktorého mali penzisti dostať dôchodok vo výške priemerných dôchodkov. Vplyv schválených 13. dôchodkov na deficit štátneho rozpočtu bol 442 miliónov eur (.pdf, s. 15), teda asi 0,4 % HDP (.pdf, s. 19). 

Igor Matovič nastúpil do funkcie premiéra 21. marca 2020. Hrubý dlh na začiatku vlády Igora Matoviča bol podľa RRZ približne na úrovni 52 % HDP. 

Vládu Igora Matoviča prezidentka Zuzana Čaputová odvolala 1. apríla 2021. V tom čase podľa RRZ dosahoval hrubý dlh verejnej správy hodnotu približne 59 % HDP. Igor Matovič náslende pôsobil ako minister financií vo vláde Eduarda Hegera až do decembra 2022.

Na konci roku 2022, kedy vyslovili poslanci nedôveru vláde Eduarda Hegera, dosahoval hrubý dlh podľa RRZ úroveň 57,7 % HDP. Po takmer piatich mesiacoch menšinovej vlády v demisii, 15. mája 2023 prezidentka vymenovala úradnícku vládu, na čele ktorej stál bývalý viceguvernér NBS Ľudovít Ódor.  V tom čase dosahoval podľa RZZ hrubý dlh úroveň približne 57 % HDP. 

Nárast dlhu bol podľa ministerstva financií spôsobený vplyvom pandémie covid-19, ktorá na nárast dlhu pôsobila „poklesom ekonomiky, jej vplyvom na výpadok daňovo-odvodových príjmov a predovšetkým prijatými výdavkovými opatreniami na boj s koronavírusom. Výrazným nepriamym vplyvom pandémie na rast hrubého dlhu bolo predzásobenie sa hotovosťou verejnej správy“ (.pdf, str. 2).