V USA sa pred nastávajúcimi prezidentskými voľbami udiali dva pokusy o atentát na republikánskeho kandidáta Donalda Trumpa. Po prvom atentáte boli v oboch komorách Kongresu zriadené pracovné skupiny zložené zo zástupcov oboch strán, ktoré mali preskúmať nedostatky vedúce k atentátu. Z oboch vyšetrovaní boli publikované verejné správy a závery z vyšetrovania zverejnili aj ďalšie inštitúcie. Výrok Tomáša Valáška hodnotíme ako pravdivý.

Prvý atentát na Trumpa sa odohral 13. júla v Pensylvánii na jeho predvolebnom mítingu. Bývalý prezident bol atentátnikom zasiahnutý do pravého ucha, jeden účastník zhromaždenia bol zabitý a ďalší dvaja kriticky zranení.

Krátko po samotno incident bolo zahájené vyšetrovanie senátnym Výborom pre vnútornú bezpečnosť a vládne záležitosti  (HSGAC)  spolu s trvalým podvýborom pre vyšetrovania s cieľom odhaliť bezpečnostné nedostatky, ktoré viedli k pokusu o atentát (.pdf, s. 3).

Na vyšetrovaní sa spoločne zúčastňovali zástupcovia Republikánov aj Demokratov.

Výbor si vyžiadali viaceré dokumenty a informácie od rôznych agentúr vrátane Tajnej služby Spojených štátov (USSS), FBI, Ministerstva vnútornej bezpečnosti, okresných prokurátorov a polície (.pdf, s. 3-5).

Riaditeľ tajnej služby Ronald Rowe a zástupca riaditeľa FBI Paul Abbate sa zúčastnili viacerých verejných aj neverejných vypočutí. Predstavitelia výboru navštívil aj miesto zhromaždenia v meste Butler v štáte Pensylvánia, kde spolu s miestnymi zložkami preskúmali budovu, z ktorej útočník strieľal, a uskutočnili rozhovory s miestnou políciou a ostreľovačmi, ktorí zabezpečovali stretnutie (.pdf, s. 4).

Senátny výbor pri vyšetrovaní odhalil, že pred streľbou na predvolebnom zhromaždení nastali zlyhania na takmer každej úrovni vrátane plánovania, komunikácie, bezpečnosti a prideľovania zdrojov.

Vyšetrovatelia zistili, že medzi tajnou službou a ďalšími bezpečnostnými zložkami neexistovala jasná hierarchia velenia a žiadny plán na pokrytie budovy, na ktorej sa strelec nachádzal.

Z vyšetrovania taktiež vyplynulo, že tajná služba dostala varovanie o človeku na streche zhruba dve minúty predtým, ako spustil paľbu smerom na Trumpa. Zhruba 22 sekúnd predtým, ako vystrelil, miestny dôstojník vysielačkou upozornil na ozbrojeného jednotlivca na streche, ale táto informácia sa nedostala ku kľúčovým zamestnancom tajnej služby.

Senátori vypracovali pre Tajnú službu viaceré odporučenia napríklad, aby pred každým chráneným podujatím lepšie definovala úlohy a povinnosti vrátane určenia jediného človeka. Okrem toho členovia výboru odporučili agentúre, aby úplne prepracovala komunikačné operácie na podobných  podujatiach a zlepšila aj zdieľanie spravodajských informácií.

Aj druhá komora amerického parlamentu odhlasovala vytvorenie pracovnej skupiny na vyšetrenie bezpečnostných zlyhaní počas atentátu. Legislatívu, ktorou bola vyšetrovacia skupina zriadená, schválili členovia Snemovne reprezentantov jednohlasne. Tento panel pozostáva z 13 členov a zastúpenie v nej majú členovia z oboch politický strán.

Panel na základe vlastného vyšetrovania vydala predbežnú správu. V nej členovia okrem iného konštatujú, že podľa získaných dôkazov sa udalostiam z 13. júla dalo zabrániť.

Začatie vyšetrovania oznámil aj Úrad generálneho inšpektora amerického ministerstva vnútornej bezpečnosti. Úrad chce preveriť postup americkej tajnej služby v spojitosti s bezpečnosťou Donalda Trumpa. 

Vlastnú internú správu o vyšetrovaní incidentu zverejnila aj Tajná služba USA.

V kontraste k priebehu vyšetrovania v USA má slovenská verejnosť aj po vyše piatich mesiacoch stále minimum informácii ohľadom atentátu na premiéra Fica. Generálna prokuratúra na kauzu naďalej uplatňuje informačné embargo.

Vlastné vyšetrovanie vedie inšpekcia ministerstva vnútra. Zaoberá sa postupom premiérovej ochranky pri zásahu na námestí v Handlovej. Zároveň preveruje, ako sa pár hodín po udalosti dostalo na verejnosť video s Cintulovými vyjadreniami krátko po zadržaní.

Premiér Fico oznámil, že vo vyšetrovaní je zapojená aj tajná služba SIS. Jeho vyjadrenie neskôr podporil aj minister Šutaj Eštok po zasadnutí vlády v utorok 15. októbra, ktorý povedal, že si správu  „objednal“ samotný premiér Neskôr minister poslal stanovisko, v ktorom svoje pôvodné vyjadrenie korigoval. Vyjadrenie poprela aj tajná služba.

Viaceré opozičné strany už vyslovili obavu, že cieľom očakávanej správy SIS je kompromitácia ich predstaviteľov.