SaS
Čo sa týka napr. zlyhaní ministra Šutaj Eštoka. Stará pesnička, všetci ju poznáme. Rozprášil NAKA, (...), rozprášil políciu, máte rekordnú odchodovosť. Priznal a popieral chybu aj pri atentáte na premiéra.
Minister vnútra Matúš Šťukaj Eštok už v januári 2024 avizoval, že Národná kriminálna agentúra vo svojej súčasnej podobe skončí. To sa potvrdilo v septembri 2024, keď jej zánik oznámil priamy podriadený ministrovi, policajný prezident Ľubomír Solák. Počty odchodov policajtov v roku 2024 zatiaľ nie sú najvyšie, ale ide o jeden z rekordných rokov, nakoľko do konca septembra odišlo 1 165 policajtov. Rokom s najvyšším počtom odchodov zostáva rok 2010, kedy odišlo 1 738 príslušníkov Policajného zboru. Minister vnútra si vo svojich vyjadreniach skutočne protirečil, keď v jednej relácii najprv odmietal pochybenie ochranky a následne avizoval prešetrovanie jej postupu. V októbri 2024 oznámil, že kvôli atentátu odvolali dvoch riaditeľov na Úrade pre ochranu ústavných činiteľov. Správa Úradu o atentáte, z ktorej minister citoval na Výbore NR SR pre bezpečnosť a obranu, spomína zlyhanie člena ochranky.
„Rozprášenie“ NAKA
Národná kriminálna agentúra (NAKA) vznikla v roku 2012 za druhej vlády Roberta Fica. Jej úlohou bolo vyšetrovanie a prevencia korupcie a finančnej kriminality. Bojovala aj proti organizovanému zločinu a trestným činom extrémizmu a terorizmu.
NAKA zanikla k 1.septembru 2024 a jej agendu rozdelili medzi tri nové útvary: Úrad boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK), Národná protidrogová jednotka a Protiteroristická centrála.
Zmeny boli súčasťou širšej reorganizácie Policajného zboru (PZ). Zánik NAKA oficiálne oznámil policajný prezident Ľubomír Solák na konci augusta. Policajný prezident je priamym podriadeným ministrovi vnútra, ktorý ho do funkcie vymenúva po verejnom vypočutí výborom Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť. Toto vypočutie má po novele zákona z roku 2021 len konzultačný charakter.
Šutaj Eštok vymenoval Soláka za prezidenta PZ v decembri 2023 po tom, čo ho do pozície navrhol. Minister Šutaj Eštok zároveň hovoril o konci NAKA už v januári 2024. Argumentoval, že má zbytočne veľa špecializovaných útvarov a riadiacich pracovníkov a jej zrušením sa docieli efektívnejšie riadenie. Preto je korektné tvrdiť, že zrušenie NAKA bolo aj jeho zámerom.
Podľa Nadácie Zastavme korupciu argument ministra nesedí, pretože reorganizáciou nebolo dosiahnuté efektívnejšie riadenie. Celkový počet zamestnancov na novovzniknutých útvaroch klesol, počet riadiacich funkcionárov na počet policajtov je vyšší.
Počet riadiacich funkcionárov klesol po zmene zo 67 na 58. Počet zamestnancov z 654 vedených na NAKA na 406 tabuľkových miest na všetkých troch novovzniknutých útvaroch (ÚBOK, NPJ, PTC). Na NAKA bol v priemere jeden riadiaci pracovník na takmer desať policajtov (9,76). Na novovzniknutých útvaroch ÚBOK, PTC a NPJ na jedného šéfa pripadá sedem policajtov.
Nadácia Zastavme korupciu taktiež získala vyjadrenie Odborového zväzu polície (OZP), z ktorého vyplýva, že vedenie polície personálne zmeny s odbormi neprerokovalo dostatočne včas (.pdf). Najvyšší súd v minulosti označil takýto postup za nezákonný. Vedenie polície má zo zákona povinnosť s odbormi vopred prerokovať návrh na prevedenie alebo preloženie policajta z dôvodu organizačných zmien, zo zdravotných dôvodov, alebo z dôvodu zákazu činnosti.
Predseda OZP Pavol Paračka označil reorganizáciu za zákonnú. Dopredu s odbormi neboli prerokované len prevedenia niektorých jednotlivcov (.pdf, s. 2).
Rekordné odchody
Situácia s odchodmi veľkého množstva policajtov do civilu je dlhé roky znepokojujúca. Každý rok odchádza do civilu viac policajtov ako do neho prichádza. Podľa koncepcie zlepšenia podmienok odmeňovania v bezpečnostných zložkách, ktorú pripravili rezorty vnútra, obrany a spravodlivosti, chýba v polícii takmer 3-tisíc ľudí.
Podľa najnovších informácií z konca septembra odišlo z PZ 1 165 policajtov. Predseda odborového zväzu polície Pavol Paračka odhaduje, že do konca roka odíde 1 800 až 2 000 policajtov. Juraj Šeliga (Demokrati) povedal, že podľa jeho neoficiálnych informácií by mohlo do konca roka odísť až 2 400 príslušníkov a príslušníčok PZ.
Podľa oficiálnych čísel zatiaľ tento rok nie je najpočetnejší, čo sa týka odchodov z PZ, patrí však medzi tie rekordné. V dátach, ktoré poskytlo ministerstvo vnútra sa uvádza, že v roku 2021 odišlo 1 385 policajtov, rok predtým to bolo dokonca 1 473. Následne v roku 2022 odišlo 928 policajtov a v roku 2023 1 288 policajtov.
Najviac odchodov do civilu zaznamenal PZ v roku 2010, keď za rok opustilo rady policajtov až 1 738 príslušníkov.
Ďalším problémom sú aj nedostatočné podmienky pre výkon práce, na ktoré sa policajti sťažujú. V septembri 2024 doručili policajti ministrovi vnútra petíciu s viac ako 800 podpismi, v ktorej sa sťažujú na množstvo problémov vrátane nedostatku vybavenia ako rukavice či teleskopy či už spomenutého veľkého množstva odchodov do civilu.
Síce sa v absolútnych číslach zatiaľ nejedná o rok s najväčším počtom odchodov z PZ, už teraz však ide o jeden z rekordných rokov.
Atentát a ochranka
Po atentáte na premiéra Roberta Fica v máji 2024 sa Šutaj Eštok k celej veci vyjadril v mimoriadnej relácii TA3. V nej v priebehu krátkeho času poprel, že by ochranka premiéra pochybila a postavil sa za jej konanie. Avšak, vzápätí uviedol, že jej postup bude vyšetrený.
„Odmietam, aby sa prenášala zodpovednosť za to, čo sa stalo (pozn. atentát) na ochranku premiéra,“ (od 23:20).
„Postup ochranky bude preverený, ak bude treba vyvodiť voči nim, tá zodpovednosť bude vyvodená,“ (od 23:54). Vzápätí sa postavil za šéfa ochranky ÚOÚĆ s tým, že má dlhoročné skúsenosti s riadením bezpečnostných zložiek.
K osobe šéfa Úradu na ochranu ústavných činiteľov (ÚOÚČ) Pavla Krejčího sa ešte následne vyjadril „ja trvám na tom, že sa s ním ani len nepohne,“ (od 25:40).
Ešte v máji RTVS informovala, že niektorých ochrankárov ÚOÚČ tesne po atentáte postavili mimo služby.
V októbri 2024 minister vnútra povedal, že kvôli atentátu odvolali dvoch riaditeľov na ÚOÚČ v rámci vyvodenia zodpovednosti. Doplnil, že počas leta odvolal aj krajského zástupcu polície v Trenčíne a okresného riaditeľa Policajného zboru (PZ) v Handlovej.
Túto informáciu vyvrátil Denník N s tým, že okresné riaditeľstvo v Handlovej neexistuje, nachádza sa v Prievidzi. Okresný riaditeľ PZ v Prievidzi skutočne skončil, ale na vlastnú žiadosť. Ani zástupcu krajského riaditeľa v Trenčíne neodvolal minister vnútra, ale skončil na vlastnú žiadosť a presunul sa do Bánoviec nad Bebravou, kde sa stal okresným riaditeľom polície.
V správe ÚOÚČ o atentáte sa uvádza, že ochranka premiéra skutočne pochybila, keď jeho hlavný ochrankár bezprostredne po výstrele nezareagoval správne. Zo správy citoval aj minister vnútra na výbore pre obranu a bezpečnosť na konci októbra: „Súčinnosť osobného ochrancu predsedu vlády tresne pred a po útoku je možné hodnotiť ako nedostatočnú.“
Záver
Výrok hodnotíme ako pravdivý. Rozpustenie NAKA oficiálne oznámil prezident PZ Ľubomír Solák, ktorého však vymenoval minister vnútra Šutaj Eštok. Naviac, ten hovoril o podobnom zámere už v januári 2024. Pri rozpustení FSJ nie je dostatok verejne dostupných informácií, aby sme Krúpovu interpretáciu o jej rozpustení a znovuzaložení mohli vierohodne potvrdiť. Časť výroku o rekordných odchodoch policajtov z PZ je pravdvá, pretože ku koncu septembra 2024 odišlo 1 165 policajtov a za celý rekordný rok 2010 odišlo 1 738 príslušníkov PZ. Krúpove tvrdenie o protirečení si Šutaja Eštoka vo veci pochybenia ochranky Roberta Fica pri atentáte je pravdivé. Minister vnútra v relácii tesne po atentáte najprv popieral vinu ochranky a zároveň oznámil vyšetrovanie jej postupu a prípadné potrestanie pochybení. V októbri 2024 povedal, že počas leta odvolal niektorých policajtov kvôli pochybeniam a správa ÚOÚČ tiež konštatuje pochybenia Ficovho osobného ochrankára.