SaS
V minulom volebné období som zažil asi 20 - 25 odvolávaní ministrov za rôzne dôvody a jedno z týchto odvolávaní bolo aj Márie Kolíkovej práve v kontexte samovraždy Milana Lučanského, kde reakcia Márie Kolíkovej bolo, že zriadila komisiu, vyšetrovaciu komisiu, ktorá mala medzinárodný rozmer, vyvodila aj politickú zodpovednosť. Z funkcie odišiel šéf Zboru väzenskej a justičnej stráže. Prebehlo vyšetrovanie. Vyšetrovanie dokázalo, že nedošlo k systémovému zlyhaniu.
Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) počas pôsobenia na poste ministerky spravodlivosti čelila dvom návrhom na odvolávanie, dôvodom však boli podozrenia z rodinkárstva a klientelizmu. Krátko po Lučanského samovražde dala pokyn na zriadenie nezávislej vyšetrovacej komisie, ktorá mala okolnosti jeho úmrtia objasniť. Odstúpil riaditeľ Zboru väzenskej a justičnej stráže Milan Ivan. Kolíková demisiu podala až v súvislosti s vládnou krízou, kedy bol jej odchod podmienkou pre odstúpenie Igora Matoviča z funkcie premiéra.
Počas minulého volebného obdobia (21. marec 2020 – 24. október 2023) sa uskutočnilo 20 parlamentných schôdzí, ktoré mali na programe vyslovenie nedôvery členovi alebo členke vlády (ss. 12 – 22). Jedno odvolávanie sa odohralo za vlády Igora Matoviča, ktorému sa parlament pokúsil vysloviť nedôveru. Počas vlády Eduarda Hegera sa uskutočnilo 19 odvolávaní členov alebo členiek vlády.
Mária Kolíková, ktorá vo vláde pôsobila ako ministerka spravodlivosti, čelila odvolávaniu celkom dvakrát - v máji a septembri 2021 (ss. 13-14).
Prvý návrh na vyslovenie nedôvery podal v máji 2021 líder opozície Robert Fico (Smer-SD). Ako dôvod poslanci opozície uviedli aj to, že ministerka „zlyhala pri tragických udalostiach týkajúcich sa osôb držaných za zvláštnych okolností vo väzbe.“ V súvislosti s úmrtím Milana Lučanského zároveň tvrdili, že Kolíková „preukázateľne verejne klamala pri komentovaní úmrtia generála M. Lučanského.“
Odôvodnenie návrhu na vyslovenie nedôvery ministerke sa odvoláva aj na podozrenia v súvislosti s obchodnými zmluvami medzi firmou Elektronika, v ktorej ministerka spravodlivosti figurovala, a RTVS, či Divadlom Nová scéna. Dozorná komisia Rady RTVS po preverení kontraktov označila obchodné zmluvy medzi RTVS a spoločnosťou Elektronika za transparentné a zákonné.
Ministerke Kolíkovej odôvodnenie vyčítalo tiež to, že je spoluvlastníčkou MK REAL, s. r. o., ktorú spoluvlastní s jej bratom, matkou a nevlastnou sestrou, ktorá bola ako konateľka firmy odsúdená za spreneveru. Ministerka v súvislosti s touto kritikou uviedla, že o konaní svojej nevlastnej sestry nevedela.
Medzi ďalšími uvedenými dôvodmi boli zmena súdnej mapy a rozdelenie financií mimovládnym organizáciám.
Druhýkrát podala návrh na odvolanie ministerky Kolíkovej strana Hlas-SD, stalo sa tak v septembri 2021. Strana krok odôvodnila podľa nich pretrvávajúcimi podozreniami z rodinkárstva a klientelizmu, nedostatočným reformám v rezorte spravodlivosti a tiež odchodom Kolíkovej zo strany Za ľudí. Schôdza k odvolávaniu sa nakoniec nekonala, poslanci a poslankyne Hlas-SD svoje podpisy v návrhu na vyslovenie nedôvery stiahli (s. 14).
Exprezident Policajného zboru SR Milan Lučanský zomrel 30. decembra 2020 v nemocnici na následky zranení spôsobených deň predtým, keď sa v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Prešove pokúsil o samovraždu. Podľa informácií sa obesil na teplákovej bunde.
Riaditeľ Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) Milan Ivan vylúčil, že by pochybenie bolo na strane jeho príslušníkov. Napriek tomu 30. decembra 2020 vyvodil osobnú zodpovednosť a podal demisiu.
Vtedajšia ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) na spoločnej tlačovej konferencii s riaditeľom ZVJS uviedla, že demisiu zvažovala, nakoniec ju však nepodala.
Mária Kolíková v januári 2021 zriadila nezávislú vyšetrovaciu komisiu. Okrem iných ju tvorili aj zástupcovia všetkých parlamentných strán, medzi nimi napríklad Juraj Krúpa (OĽaNO), Denisa Saková (Hlas) či Marian Kotleba (ĽSNS). Súčasťou prvého zasadnutia Komisie bola aj Marie Lukasová, členka Európskeho výboru na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu.
Komisia nezistila nezrovnalosti, ktoré by oponovali predchádzajúcim zisteniam, podľa ktorých došlo k úmyselnému sebapoškodeniu (.pdf, str. 19). Takisto nezistila porušenie základných práv a slobôd alebo iné skutočnosti, ktoré by dokazovali pochybenie príslušníkov ZVJS (.pdf, str. 20).
Závery vyšetrovania zverejnené v novembri 2022 vylúčili v prípade smrti bývalého policajného prezidenta cudzie zavinenie, kamerové záznamy potvrdili, že do cely v deň pokusu o samovraždu nevstúpila žiadna osoba.
Vyšetrovanie bolo opäť otvorené v novembri 2024, informovala o tom hovorkyňa Úradu inšpekčnej služby. Prípad sa tentokrát vyšetruje ako podozrenie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa.
Lučanský bol 2. decembra 2020 obvinený v rámci kauzy Judáš, ktorá sa týkala korupcie, založenia a zosnovania zločineckej skupiny a ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti. Podľa výpovedí svedkov mal Lučanský brať úplatky až do výšky 500 000 eur. 3. decembra 2020 bol zadržaný Národnou kriminálnou agentúrou a 6. decembra 2020 bol vzatý do väzby.
Kolíková skončila vo funkcii v marci 2021 počas vládnej krízy, jej demisia bola podmienkou Igora Matoviča na to, aby odstúpil z postu premiéra. Kolíková v tom čase vysvetlila, že po samovražde Milana Lučanského sa rozhodla zostať, pretože chcela dokončiť plánované reformy vo svojom rezorte.