OĽaNO
Zažili sme vládnych politikov, ktorí boli v opozícii a burcovali, Fico, Danko, Pellegrini, v tom čase hovorili, že áno, musí byť, musí byť v ústave zadefinované aj referendum, skrátené volebné obdobie.
Strana Smer-SD prišla v minulom volebnom období s dvoma referendovými iniciatívami za predčasné voľby. Pri druhom takomto pokuse bolo ich cieľom, okrem vyvolania predčasných volieb, aj zmena ústavy, ktorá by skrátenie volebného obdobia umožnila. Podporu tomuto referendu vyhlásili aj strany Hlas-SD a SNS, ktoré sa podieľali aj na formulácii otázok. Výrok Michala Šipoša preto hodnotíme ako pravdivý.
S témou vyhlásenia referenda prišiel Robert Fico už v decembri 2020, teda 9. mesiacov od riadnych parlamentných volieb.
Smer sa referendum o predčasných voľbách snažil presadiť najprv v parlamente. Jeho poslanci navrhovali zvolanie mimoriadnej schôdze, na ktorej mal parlament schváliť uznesenie o vyhlásení referenda, ktoré by navrhovalo zorganizovať parlamentné voľby do konca júna 2021.
Poslanci vtedajšej vládnej koalície však neschválili program tejto schôdze a šéf Smeru vyhlásil, že jeho strana začína so zberom podpisov.
Na petícii sa okrem Smeru podieľali aj mimoparlamentné strany Hlas-SD a SNS.
Už v máji 2021 odovzdali zástupcovia petičného výboru viac ako 585-tisíc podpisov za vyhlásenie referenda o predčasných voľbách.
Prezidentka následne oznámila, že Ústavný súd požiada, aby posúdil, či je predmet navrhovaného referenda v súlade s ústavou, keďže ohľadom jeho ústavnosti sa objavili viaceré otázniky.
Ústavný súd dal nakoniec prezidentke za pravdu, keď vyhlásil, že referendová otázka, tak ako ju naformuloval jej autori, nie je v súlade s Ústavou SR. Referendum sa tak nemohlo konať.
V júni 2022 spustila strana Smer-SD ďalšiu petíciu za vyhlásenie referenda o páde vlády a zmene ústavy.
Politickú podporu referendu avizovali strany Hlas-SD, SNS a Republika. Smer s nimi rokoval aj o samotnom znení referendovej otázky.
Podľa petície malo potencionálne referendum rozhodnúť o dvoch otázkach. Prvá otázka hovorila o okamžitom podaní demisie vtedajšou vládou. Druhá sa týkala zmeny celkovo siedmich článkov ústavy, tak, aby mohlo byť volebné obdobie Národnej Rady predčasne ukončené buď uznesením samotného parlamentu, alebo prostredníctvom referenda.
Koncom augusta 2022 odovzdala strana Smer-SD petičné hárky s vyše 380-tisíc platnými podpismi prezidentke Čaputovej. Tá sa, v snahe preveriť ústavnosť referenda, opätovne obrátila na Ústavný súd. Ten v októbri 2022 rozhodol, že prvá otázka o okamžitom podaní demisie vládou SR nie je v súlade s ústavou.
Zuzana Čaputová vyhlásila dátum konania referenda na 21. januára 2023. Referendum bolo nakoniec neplatné, nakoľko sa ho zúčastnilo len 27,25% voličov.
Na vyzbieravaní podpisov potrebných na iniciovanie referenda sa aktívne podieľali aj Andrej Danko a strana SNS. V decembri 2022 Danko osobne vyzval všetkých občanov Slovenska na účasť v referende.
Strana Hlas-SD, ktorej bol v tej dobe Peter Pellegrini predsedom, vydala viacero vyhlásení, v ktorých referendum o predčasných voľbách podporila.