Slovenská republika sa v rebríčku čerpania finančných zdrojov Európskej únie (EÚ) vyhradených v rámci politiky súdržnosti opakovane umiestnila na najnižšej priečke spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky (V4). Na konci predchádzajúceho programového obdobia 2014-2020 bolo Slovensko druhé najpomalšie v čerpaní európskych zdrojov v celej EÚ. V súčasnom programovom období 2021-2027 malo Slovensko ku koncu roka 2024 opäť najpomalšie čerpanie eurofondov spomedzi krajín V4 a nachádzalo sa pod priemerom EÚ.  

V rámci politiky súdržnosti EÚ financuje projekty v členských štátoch skrz rôzne druhy fondov. Jedným z hlavných nástrojov financovania európskej politiky súdržnosti je Európsky fond regionálneho rozvoja, ktorým EÚ od roku 1975 financuje rozvoj najviac znevýhodnených regiónov s cieľom zvýšiť životnú úroveň ich obyvateľstva. Ďalším z fondov politiky súdržnosti je napríklad Kohézny fond, ktorý financuje realizáciu projektov v najchudobnejších častiach EÚ, či Fond na spravodlivú transformáciu, ktorý má sociálne zraniteľné skupiny chrániť od negatívnych dopadov prechodu ku klimatickej neutralite. Peniaze v rámci jednotlivých fondov sú alokované počas takzvaných programových období. 

V partnerskej dohode Slovenska z roku 2022 na programové obdobie 2021 - 2027 bolo na plánované programy predbežne alokovaných 15,5 miliardy eur. Financovanie je zabezpečené prostredníctvom Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Kohézneho fondu, Európskeho sociálneho fondu, Fondu na spravodlivú transformáciu a takmer 3-miliardy eur sú pokryté vnútroštátnym príspevkom (.pdf, s. 70).

Informácia o čerpaní fondov Európskej únie k 31. 12. 2024 vypracovaná Ministerstvom financií SR uvádza, že do konca roka 2024 sa z celkovej sumy 12,79 miliárd eur, ktorá bola vyčlenená EÚ, podarilo vyčerpať 390,13 miliónov eur, čo predstavuje čerpanie na úrovni 3,05 % (.pdf, s. 1). V porovnaní s ďalšími krajinami V4 malo Slovensko ku koncu roka 2024 najpomalšie čerpanie eurofondov z programového obdobia 2021-2027. Najúspešnejšie bolo v čerpaní Česko, ktoré bolo nad priemerom EÚ. 

Zdroj: Európska komisia

Na konci predchádzajúceho programového obdobia 2014-2020 bolo Slovensko druhé najpomalšie v čerpaní európskych zdrojov v celej EÚ. Pomalšie v čerpaní eurofondov bolo v porovnaní so Slovenskou republikou iba Chorvátsko. V polovici roka 2021 Slovensko vyčerpalo 45 % z celkových financií poskytnutých EÚ. Európska únia povoľuje dočerpať peniaze z daného programového obdobia aj po jeho ukončení podľa pravidla n+3. 

Do konca roka 2023 tak čerpanie eurofondov z ukončeného programového obdobia na Slovensku vzrástlo na úroveň 90,41 % (.pdf, s. 1), približne 3 p. b. pod percentuálnym priemerom krajín EÚ. Oproti ostatným krajinám V4 sme sa v čerpaní fondov na konci roka 2023 umiestnili najhoršie. Vyčerpanosť programu bola v Česku na úrovni 99 %, v Maďarsku a v Poľsku dosahovala takmer 100 % (.pdf, s. 20). Slovensko oznámilo kompletné vyčerpanie eurofondov z predošlého programového obdobia v máji 2024.