V decembri 2021 Rusko predstavilo osembodový plán bezpečnostných záruk, ktoré mali znížiť napätie v Európe. Jednou z požiadaviek Ruska bolo, aby NATO odstránilo všetky jednotky a zbrane rozmiestnené v krajinách, ktoré vstúpili do aliancie po roku 1997. Túto požiadavku Rusko viackrát zopakovalo. V januári 2022 ju zopakoval ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov počas stretnutia s americkým náprotivkom Anthonym Blinkenom v Ženeve. Vo februári 2022 to Rusko opätovne uviedlo v odpovedi na americké návrhy o bezpečnostnej situácii. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. 

Rusko, podľa agentúry Reuters, v rámci bezpečnostných záruk požadovalo aj právo veta na členstvo Ukrajiny v NATO a stiahnutie amerických jadrových zbraní z Európy. Požiadavka, aby NATO odstránilo všetky jednotky a zbrane rozmiestnené do krajín, ktoré vstúpili do aliancie po roku 1997, by zahŕňala veľkú časť východnej Európy vrátane Poľska, bývalých sovietskych krajín Estónska, Litvy, Lotyšska a balkánskych krajín.

Ruské požiadavky USA a NATO v januári 2022 jednoznačne odmietli. „Dávame jasne najavo, že existujú základné princípy, ktoré sme odhodlaní presadzovať a brániť, vrátane suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny a práva štátov zvoliť si vlastné smerovanie v otázkach bezpečnosti a spojenectiev,“ povedal americký minister zahraničných vecí Anthony Blinken. 

NATO sa po roku 1997 začalo rozširovať najmä smerom na východ Európy a na Balkán. V roku 1999 vstúpili do Severoatlantickej aliancie prvé tri krajiny bývalej Varšavskej zmluvy: Česko, Poľsko a Maďarsko. Druhá vlna rozširovania sa uskutočnila o päť rokov neskôr, teda v roku 2004. 29. marca 2004 vstúpilo do NATO sedem krajín: Bulharsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko. V roku 2009 sa členmi NATO stali aj Chorvátsko a Albánsko, v roku 2019 Čierna Hora a v roku 2020 Severné Macedónsko.

Po začiatku plnoformátovej vojenskej invázie Ruska na Ukrajinu sa členmi NATO stali aj dlhodobo neutrálne Fínsko, v roku 2023 a Švédsko, v roku 2024. NATO tak má spolu 32 členov.