SaS
A tuto bolo dva týždne ticho, pretože tie prvé informácie ohľadom slintačky a krívačky boli 6. alebo 7. marca z Maďarska a ja som od pána ministra nezachytil žiadne opatrenia.
O výskyte slintačky a krívačky informovalo Maďarsko už 7. marca 2025, Slovensko v reakcii zaviedlo prvé opatrenia na hraniciach. Následne po objavení ohnísk nákazy na našom území boli prijaté ďalšie opatrenia, ktoré sa ďalej aktualizujú. Napriek kritike opozície a medializovaným prípadom, kedy mohlo dôjsť k pochybeniam konštatovala Európska Komisia, že v celkovej stratégii kontroly nákazy nezistil závažné pochybenia, aj keď Slovensku vyčítala viacero nedostatkov. Výrok Branislava Gröhlinga preto hodnotíme ako nepravdivý.
O prvom prípade slintačky a krívačky (SLAK) informovalo Maďarsko už 7. marca 2025. Prípad bol zistený v dedine Kisbajcs, blízko slovenských hraníc.
Na základe informácie z Maďarska aktivovala Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) pohotovostné plány pripravené na takúto situáciu vrátane zavedenia kontrol na hraničných priechodoch s Maďarskom. Cieľom opatrení bolo zabrániť zavlečeniu nákazy na územie SR a prípadnému šíreniu tejto choroby.
ŠVPS prijala v dotknutých územiach opatrenia, ktoré zahrňovali zákaz premiestňovania dobytka ako aj živočíšnych produktov. Rovnako bola zakázaná aj organizácia hromadných podujatí, kde by sa dobytok mohol nachádzať.
21. marca bola SLAK potvrdená aj na juhu západného Slovenska v blízkosti maďarských hraníc. Nákaza sa tam potvrdila až na troch farmách.
Richard Takáč vyhlásil, že na miestach, kde bola potvrdená nákaza, bude nutné utratiť nakazený chov. Ministerstvo pôdohospodárstva ďalej ohlásilo aj vytvorenie dezinfekčných brodov na určených miestach, zákaz vstupu do lesov na juhozápade krajiny, celoplošný zákaz výstav zvierat či zatvorenie zoologických záhradách.
V ten istý deň zverejnila ŠVPS zoznam 5 núdzových opatrení, ktoré platia až do odvolania. Tieto opatrenia sú ďalej aktualizované.
Od 25. marca 2025, teda už po vyslovení výroku, vyhlásila vláda mimoriadnu situáciu pre celé územie Slovenskej republiky.
Podľa eurokomisára Costasa Kadisa Maďarsko a Slovensko reagovalo promptne a v súlade s platnou európskou legislatívou (v čase od 17:29). Reakcia vlády však bola podrobená aj kritike. Otázky sa objavili najmä ohľadom včasnosti a dostatočnej razantnosti opatrení.
Aj keď tím Európskej komisie EU-VET konštatoval, že nezistil závažné pochybenia v celkovej stratégii kontroly choroby, Slovensku vyčítal viacero nedostatkov.
Tím upozornil na oneskorenia pri zhromažďovaní a systematickom spracovaní dôležitých epidemiologických informácií ako trasovanie či prepojenie laboratórnych výsledkov s epidemiologickým vyšetrovaním. Taktiež upozornil, že je potrebné urýchliť zhromažďovanie, spracovanie a mapovanie informácií o dohľade v oblastiach s obmedzeným prístupom.
Aj keď experti Európskej komisie zhodnotili slovenské opatrenia ako primerané, na hraniciach a farmách sa vyskytli prípady, ktoré naznačovali čiastkové zlyhania.
Napriek tomu, že výskyt SLAK oznámilo Maďarsko Už 7. marca, Prvú tlačovú besedu venovanú tejto téme mal minister Takáč až 14. marca.
Kritiku spôsobilo aj zverejnenie videa, na ktorom bol podľa medializovaných informácii prevážaný utratený dobytok v neuzavretom kontajneri.
Medializovaný bol aj prípad na hraniciach, kde český príslušníci zastavili kamión s maďarskými evidenčnými značkami, ktorý bol špinavý a zo zapáchajúceho návesu vytekala tekutina pripomínajúca krv zmiešanú s vodou. Česká polícia ho vrátila na Slovensko. Tento kamión sa pravdepodobne dostal na Slovensko cez práve cez Maďarsko.
Dôveru obyvateľov k zavedeným opatreniam môžu znižovať aj protichodné vyjadrenia koaličných predstaviteľov.
Podpredseda parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Branislav Becík z Hlasu žiadal prehodnotiť usmrcovanie zdravých chovov. Na sociálnej sieti uverejnil video, podľa ktorého sa zastavuje likvidácia zdravých domácich chovov v ochrannom pásme v obciach.
Jeho slová o niekoľko hodín poprel minister Takáč, ktorý potvrdil, že sa bude ďalej pokračovať s usmrcovaním dobytka a zopakoval, že prísne opatrenia v trojkilometrovom okruhu od ohniska nákazy sa neuvoľňujú.
Nedostatočnosť opatrení kritizovala aj opozícia. Poslanec za SaS Alojz Hlina upozornil, že kým Česko a Rakúsko dovoz zo Slovenska hneď zastavili, u nás je podozrenie, že sa mohlo dovážať naďalej. Hlina tiež upozornil aj na situáciu na hraničnom priechode v Medveďove, kde aj po potvrdení nákazy chýbali dezinfekčné brody.
Vyjadrenie strany SaS pre Demagóg.sk z 2. 4. 2025:
"Ide o reakciu na neexistujúce opatrenia SR na hraniciach s Maďarskom. Jedným z príkladov je kamión s Mäsom z Maďarska, ktorý prešiel cez Slovenské územie a bol zastavený až v Česku - čo znamená, že Česko kontrolovalo maďarské vozidlá na svojich hraniciach, zatiaľ čo Slovensko vozidlá idúce z Maďarska nekontrolovalo.
Iným príkladom sú dezinfekčné rohože, ktoré natočil poslanec SaS Alojz Hlina na hraniciach s Maďarskom: Autá idúce zo Slovenska smerom do Maďarska prechádzali cez dezinfekčné rohože, ale autá idúce z Maďarska na Slovensko sa nedezinfikovali - okrem neexistujúcich kontrol na hraniciach teda na hraniciach ani nefungovala dezinfekcia áut. Ironicky sa tak Maďarsko chránilo pred autami zo Slovenska, no Slovensko sa nechránilo pred autami z Maďarska - z krajiny, kde sa SLAK pôvodne vyskytla."