V USA a vo Francúzsku neexistujú zákony, ktoré by vyžadovali od mimovládnych organizácií zverejňovať zdroje svojho financovania. V USA platí zákon o zahraničnom vplyve, tzv. FARA zákon, od roku 1938, vo Francúzsku bude platiť ním inšpirovaný zákon o zahraničnom vplyve od júla 2025. Tieto zákony nie sú zamerané na financovanie mimovládnych organizácii, ale ich cieľom je vytvoriť register rôznych druhov právnických osôb, nie len mimovládnych organizácií, ktoré konajú v záujme zahraničných vlád alebo vykonávajú politické aktivity v ich prospech. Francúzsky zákon je zameraný na odhalenie zahraničného vplyvu nedemokratických krajín mimo EÚ, ako sú Rusko alebo Čína.

USA a Francúzsko majú aj zákony o lobingu, tie sa však nevzťahujú iba na mimovládne organizácie, ako navrhol pozmeňovací návrh poslanca Lučanského z novembra 2024.

Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.

Slovenský zákon o mimovládnych organizáciach

Parlament v stredu 16. apríla 2025 schválil zákon o financovaní mimovládnych organizácií, o ktorom hovorí Andrej Danko. V utorok 15. apríla predstavil poslanec strany Hlas-SD Miroslav Čellár pozmeňovací návrh, v ktorom zmenili problematické časti zákona o lobingu a o možnostiach zrušenia organizácie v prípade porušenia pravidiel.

Verzia zákona, o ktorej hovoril Andrej Danko v relácii 6. apríla 2025 a ktorú schválil Ústavnoprávny výbor a vláda, tieto časti ešte obsahovala.

27. marca 2024 podali poslanci klubu SNS návrh zákona, „ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.“ 30. apríla 2024 bol zákon prerokovaný na 12. schôdzi NR SR, ktorá rozhodla o jeho posunutí do druhého čítania. 

21. novembra 2024 podal na ústavnoprávnom výbore poslanec Adam Lučanský pozmeňujúci návrh, ktorým zo zákona ostránil povinnosť označovania mimovládnych organizácií ako “zahraničných agentov” v prípade, že majú financovanie viac ako 5000 eur zo zahraničného zdroja. Zaviedol však povinný výkaz transparentnosti, povinné nahlasovanie lobingu, pod ktorým zákon chápe stretnutia zástupcov mimovládnych organizácii s politikmi, ako aj sankcie pri nedodržaní nariadení až po rozpustenie organizácie.

Ústavnoprávny výbor upravený návrh zákona schválil uznesením z 25. marca 2025. Zákon tiež ukladá organizáciam povinnosť odpovedať na žiadosti podľa infozákona, ak využívajú verejné prostriedky, prípadne o potvrdenie príslušného orgánu, že ich nevyužívajú. 

V súvislosti so zmenami v návrhu organizácia Via Iuris označuje zákon ako inšpirovaný Ruskom a tvrdí, že je v rozpore s právom EÚ aj Rady Európy.

Spojené štáty

V USA platí zákon o registrácii zahraničných agentoch FARA (Foreign Agents Registration Act) z roku 1938. Administratíva ho považuje za nástroj, zabezpečujúci „identifikáciu zahraničného vplyvu v Spojených štátoch a riešenie hrozieb pre národnú bezpečnosť.“ Nejde o register mimovládnych organizácií, ktoré získavanú financovanie zo zahraničia.

Zákon vyžaduje registráciu „agenta zahraničného zadávateľa“ a oznamovanie jeho činností ministerstvu spravodlivosti. „Agentom zahraničného zadávateľa“ sa rozumie aktér, ktorý sa (1) priamo alebo nepriamo zapája do politických aktivít v mene zahraničného splnomocniteľa, (2) pôsobí ako poradca zahraničného splnomocniteľa pre vzťahy s verejnosťou, zamestnanec informačných služieb alebo politický konzultant, (3) získava alebo vydáva príspevky pre zahraničného splnomocniteľa alebo v jeho záujme, (4) zastupuje záujmy zahraničného splnomocniteľa pred akýmkoľvek orgánom Spojených štátov.

Registráciu však zákon nevyžaduje len na základe finančných zdrojov zo zahraničia, ako zdôrazňuje Fedor Blaščák z Nadácie otvorenej spoločnosti pre Aktuality.sk.

Autori štúdie „Komparace zákonů o zahraničních agentech: případ USA a RF” Miroslava Pavlíková a Miroslav Mareš vysvetľujú, že primárne sa tento zákon na neziskové organizácie nevzťahuje a museli by sa zapísať iba v takom prípade, že konajú pod priamym vedením zahraničného štátu. 

V registri sa nenachádzajú organizácie ako Amnesty International alebo Reportéri bez hraníc, hoci tieto organizácie vznikli v Spojenom kráľovstve, respektíve vo Francúzsku. Celkovo len približne 5 percent subjektov zapísanych v registri tvoria mimovládne organizácie.

Výnimku z registrácie má diplomatický personál a ďalej aktéri, ktorí vyvíjajú (1) komerčnú činnosť neslúžiacu zahraničným záujmom, (2) humanitárne a fundraisingové aktivity, (3) náboženské, akademické, vedecké alebo umelecké aktivity, (4) vybrané činnosti týkajúce sa obrany zahraničných vlád, dôležité pre obranu USA a (5) právne zastupovanie zahraničného splnomocniteľa pred orgánom USA. Takisto sem patria aj strany riadne registrované podľa zákona o zverejňovaní informácií o lobingu.

Lobbying Disclosure Act sa vzťahuje na aktérov zastupujúcich komerčné a mimovládne subjekty, ktoré vykonávajú lobistické činnosti. Tie sú v zákone definované ako „lobistické kontakty a úsilie na podporu týchto kontaktov,“ pričom lobistické kontakty sú špecifikované ako „akákoľvek ústna alebo písomná komunikácia s krytým predstaviteľom výkonnej alebo zákonodarnej moci, uskutočňovaná v mene klienta, v súvislosti s politikou týchto orgánov. Zákon ďalej definuje 18 okolností takejto komunikácie, ktoré tvoria výnimku. 

Ani jeden z týchto zákonov sa nezameriava na mimovládne organizácie a ich financovanie.

Francúzsko 

V júli 2024 francúzsky parlament schválil zákon zameraný na „zabránenie zahraničnému zasahovaniu.” Zákon stanovuje, že každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá na žiadosť zahraničného splnomocniteľa a na účely presadzovania jeho záujmov vykonáva činnosť zameranú na ovplyvňovanie verejného rozhodovania, najmä tvorbu zákonov, je povinná túto činnosť nahlásiť do online registra.

Tento zákon vychádza zo správy vo francúzskom parlamente, ktorá ako hlavné hrozby zahraničného vplyvu označila Rusko, Čínu, ale aj iné nedemokratické štáty, ako sú Irán, Maroko, Katar a Turecko. Netýka sa členských krajín EÚ.

Systém by mal byť plne funkčný od 1. júla 2025.

Takouto činnosťou sa rozumie komunikácia s verejnými činiteľmi, vykonávanie komunikačných aktivít zameraných na verejnosť a vyberanie finančných prostriedkov alebo ich vyplácanie bez náhrady.

Zahraničnými splnomocniteľmi sú v tomto prípade (1) cudzie štáty s výnimkou členských štátov EÚ, (2) právnické osoby priamo alebo nepriamo kontrolované a aspoň z polovice financované zahraničnou mocnosťou, (3) zahraničné politické strany a skupiny s výnimkou tých, ktoré pochádzajú z Únie.

Tento zákon sa teda netýka financovaniu všetkých mimovládnych organizácií. 

Zahraničný splnomocnenec je v registri povinný nahlásiť svoju totožnosť, meno a adresu zahraničných splnomocniteľov, obsah dohody či charakter prepojenia medzi ním a splnomocniteľom, vykonané činnosti, počet osôb zamestnaných pri vykonávaní týchto činností a obrat nimi dosiahnutý.

Na register dohliada nezávislý správny orgán Vysoký úrad pre transparentnosť verejného života („Haute Autorité pour la Transparence de la Vie Publique“), ktorého hlavným účelom je kontrola majetku verejných činiteľov, predchádzanie konfliktom záujmov, poradenstvo a školenie verejných činiteľov v oblasti etických zásad a podpora transparentnosti verejného života (.pdf, s. 3).

Ak úrad zistí pochybenie, zašle splnomocnencovi formálne upozornenie. Po dvoch mesiacoch od jeho nesplnenia, môže uložiť pokutu vo výške 1000 eur na deň. Ak splnomocnenec svoju činnosť neoznámi zámerne alebo na žiadosť úradu, hrozí mu pokuta 45 000 eur a trest odňatia slobody na tri roky.

Od mája 2018 vo Francúzsku platí zákon o lobingu. ktorý je súčasťou balíka právnych predpisov známych ako Sapin II, prijatých v roku 2016. Sapin II „o transparentnosti, boji proti korupcii a modernizácii ekonomického života“ vychádza z pôvodného antikorupčného zákona z roku 1993, vytvoreného Michelom Sapinom, vtedajším ministrom financií. Cieľom je zvýšenie verejnej zodpovednosti a transparentnosti rozhodovacích procesov (.pdf, s. 2).

Zákon stanovil regulačný rámec pre lobistické činnosti a zaviedol povinný národný register („le repertoire“) pre lobistov. Do registra, ktorý takisto spravuje Vysoký úrad pre transparentnosť verejného života, sa musia zapísať všetci aktívni zástupcovia záujmových skupín a nahlásiť svoje lobistické aktivity. Do dnešného dňa je v registri zapísaných 3412 zástupcov.

Ako lobistické aktivity sa berú činnosti, ktorých cieľom je „ovplyvniť verejné rozhodovanie, najmä zákon alebo regulačný akt, prostredníctvom komunikácie s verejným funkcionárom,“ pričom táto komunikácia prebieha z iniciatívy predstaviteľa záujmovej skupiny (.pdf, s. 1 – 2).

Lobisti musia v oznámeniach uviesť každú uskutočnenú komunikáciu, no nemusia uvádzať konkrétne verejné rozhodnutie (ktoré malo byť ovplyvnené), konkrétny typ komunikácie či konkrétneho verejného činiteľa (stačí len typ alebo úroveň verejného funkcionára, i. e. minister a iné) (.pdf, s. 2).

Ak registrujúci sa poruší stanovené pravidlá, dostane formálne oznámenie. Ak sa to zopakuje v období troch rokov, hrozí mu trest odňatia slobody na jeden rok a pokuta 15 000 eur (.pdf, s. 7).

Tento zákon nie je určený len pre mimovládne organizácie, ale všetky subjekty, ktoré sa venujú lobingu. 

Ruský, maďarský a gruzínsky zákon o zahraničných agentoch

V roku 2012 schválila Ruská federácia zákon, ktorým vznikla povinnosť pre mimovládne organizácie informovať o svojich príjmoch zo zahraničia a označovať svoje aktivity slovným spojením “zahraničný agent”, ktoré je v Rusku vnímané negatívne. V roku 2017 rozšírilo Rusko túto povinnosť aj na médiá, kritériá sa postupne posúvali od financovania zo zahraničia po účasť na zahraničnej konferencii alebo platby poslanej zo zahraničia od rodinného príslušníka. Momentálne je takto označených viac ako 1000 organizácii a jednotlivcov rôzneho zamerania.

Ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch vysvetľuje, že tento zákon využívalo Rusko na potláčanie kritických hlasov a občianskej spoločnosti. V roku 2022 zákon sprísnili tak, že bolo de facto možné za zahraničného agenta označiť akúkoľvek organizáciu či jednotlivca, ktorí sa zapájali do občianskeho života. Na základe tohto označenia sa nemohli zúčastňovať volieb, pracovať pre štátnu správu alebo pôsobiť ako odborní poradcovia pre orgány verejnej správy.

Podobný zákon o zahraničných agentoch schválilo v roku 2017 aj Maďarsko, ktoré ukladalo povinnosť označovať sa ako zahraničný agent tým organizáciam, ktoré získali ročne finančnú podporu zo zahraničia vo výške 24-tisíc eur. V roku 2020 však Európsky súdny dvor rozhodol, že tento zákon je v rozpore s európskou legislatívou a nie je v súlade s voľným pohybom kapitálu.

V máji 2024 schválilo zákon o zahraničných agentoch Gruzínsko. Tento zákon kritizovala aj Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Aj v Gruzínsku zavádzajúco používali príklad amerického zákona FARA ako inšpiráciu.