Prezident Pellegrini kritizoval transakčnú daň pri jej zavedení. Vládu vyzval, aby ešte pred jej účinnosťou vyriešila viaceré nezrovnalosti – napríklad, či sa má daň vzťahovať aj na výplaty zamestnancov alebo či ju majú platiť aj charitatívne organizácie. Výrok prezidenta  preto hodnotíme ako pravdivý.

Zavedenie dane z finančných transakcií patrilo medzi kľúčové konsolidačné opatrenia súčasnej vlády. Parlament daň schválil v októbri 2024 a prezident Pellegrini zákon následne podpísal.

Svoj podpis pod zákon Pellegrini pridal napriek výhradám, ktoré voči novej dani komunikoval. Apeloval pritom na vládu, aby do nadobudnutia jej účinnosti zvážila úpravu prípadných nezamýšľaných negatívnych dôsledkov tejto dane.

Prezident zároveň zdôraznil potrebu hľadania inej alternatívy: „Rešpektujem zodpovednosť vlády za toto opatrenie, no napriek tomu ju v tejto oblasti chcem vyzvať na ďalšie kroky. Transakčná daň je viac unikátom ako bežným opatrením v európskych štátoch. Preto veľmi ocením, ak sa vláda podrobne oboznámi so všetkými dôsledkami tejto dane,“ vyhlásil Pellegrini ešte v októbri 2024.

Prezident tiež vyzval na vyriešenie otázky, či daň budú musieť platiť charitatívne mimovládne organizácie alebo obchodné spoločností za odosielania mesačných miezd zamestnancom. 

Po tom, čo transakčná daň vstúpila do platnosti, ju Pellegrini opätovne kritizoval.  Prezident o nej hovoril ako nelogickej a pre ľudí nepochopiteľnej dani, keďže sa platí aj pri bežnom presune peňazí. Poukázal na to, že už po krátkom čase vyvoláva medzi obyvateľmi nevôľu a napätie, a zároveň chýba jasnosť, o aký typ dane ide.

Doplnil, že ako prezident ju podpísal, lebo bola podmienená prijatím štátneho rozpočtu a prezentované ako jedno zo zásadných konsolidačných opatrení.

Na konferencii 14. apríla 2025 uviedol, že podľa neho nedáva táto daň žiadnu logiku a nedokáže ju obhájiť pred ľuďmi. Rovnako vyzýval na jej zrušenie, prípadne nahradenie iným typom dane.