Podľa údajov Eurostatu mali slovenské domácnosti najnižšie čisté zárobky v EÚ vo vyjadrení v parite kúpnej sily (.pdf s. 51). Inštitút sociálnej politiky (ISP) však upozorňuje na nedostatky vo vstupných dátach, ktoré Eurostat použil v prípade Slovenska na výpočet parity kúpnej sily, ako napríklad príliš vysoké odhady výdavkov na nájomné (.pdf, s. 5). Podľa inštitútu boli výdavky na nájomné od roku 2016 “čoraz viac nadhodnotené.”

Analýza ISP konštatuje, že aj po korekcii vstupných dát sú čisté zárobky domácností na Slovensku “v porovnaní s inými krajinami EÚ veľmi nízke” (.pdf s. 51). Podľa úpravy dát, ktorú ISP navrhuje, by sme neboli na poslednom mieste, ako to uvádza Eurostat, ale mali by sme tretie najnižšie zárobky: menšie čisté zárobky mali v tomto porovnaní iba Chorvátsko a Bulharsko. Výrok s ohľadom na štatistiky Eurostatu aj upravených štatistík ISP hodnotíme ako pravdivý.  

Parita kúpnej sily (PKS) umožňuje porovnanie životnej úrovne a kúpyschopnosť v jednotlivých krajinách s ohľadom na odlišné cenové úrovne v štátoch (.pdf, s. 7). Zlepšuje napríklad porovnanie miezd či dôchodkov v krajinách s rozdielnymi cenovými úrovňami (.pdf, s. 10)

Podľa oficiálnych dát Eurostatu Slovensko dosahovalo 68  % priemeru HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily krajín EÚ a išlo o výrazný pokles oproti roku 2015, kedy krajina dosahovala 79 %. Slovensko tak bolo na predposlednom mieste v rebríčku krajín EÚ spolu s Gréckom, posledné bolo Bulharsko. Podobné výsledky uvádzajú aj oficiálne štatistiky Svetovej banky, Medzinárodného menového fondu a OECD (.pdf, s.4). 

Inštitút sociálnej politiky vytvoril alternatívne scenáre, v ktorých opravil viaceré nedostatky vstupných dát , ktoré Štatistický úrad SR poskytuje Eurostatu na výpočet HDP na obyvateľa v PKS (v súvislosti s nedostatkami pozri .pdf, s. 4-5). Podľa konzervatívneho alternatívneho odhadu dosahovalo v roku 2022 naše HDP na obyvateľa v PKS 71 % európskeho priemeru. Podľa konzervatívneho scenára by Slovensko dosahovalo úroveň HDP na obyvateľa v PKS približne o dva percentuálne body vyššie než uvádzajú oficiálne štatistiky (.pdf, s. 5). Aj v tomto prípade by však Slovensko stagnovalo či zaostávalo za európskym priemerom.