Zakladajúca Charta Rady mieru dáva Donaldovi Trumpovi, ako predsedovi Rady samotnej, tak jej výkonnej rady, rozsiahle právomoci. Trump je jej predsedom na neurčito a vyberie si svojho nástupcu. Vo výkonnom výbore má právo veta, pri rozhodnutiach Rady je v charte uvedené, že podliehajú schváleniu predsedu. Dlhodobé členstvo, na rozdiel od dočasného na tri roky, je podmienené poplatkom jedna miliarda dolárov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Preambula Rady mieru (Board of Peace) ju charakterizuje ako „medzinárodnú organizáciu snažiacu sa o podporu stability, obnovu spoľahlivého a zákonného vládnutia a zabezpečenie trvalého mieru v oblastiach postihnutých alebo ohrozených konfliktom.“

Donald Trump pôvodne navrhol vytvorenie Rady ako súčasť 20 bodového plánu pre prímerie v pásme Gazy, ktoré v septembri 2025 sprostredkovali Spojené štáty. Bezpečnostná rada OSN Rade udelila medzinárodnú legitimitu a poverila ju dohľadom nad demilitarizáciou a obnovou Gazy. Jej mandát mal trvať do roku 2027. Rada ratifikovaná Trumpom 22. januára 2026 v švajčiarskom Davose však nie je limitovaná len na územie Blízkeho východu.

Z Charty Rady vyplýva, že Trump je jej predsedom na neurčito. Môže ním zostať aj po uplynutí úradu prezidenta, ak nový prezident nevyberie iného vyslanca, ktorý bude zastupovať Spojené štáty. Z funkcie predsedu môže byť odvolaný len na základe „dobrovoľného odstúpenia alebo v dôsledku neschopnosti,“ o ktorej musí jednohlasne rozhodnúť sedemčlenná výkonná rada. Následne po ňom funkciu preberie ním vopred určený nástupca.

V Charte sa ďalej uvádza, že predseda Rady má „výhradnú právomoc zakladať, upravovať alebo rozpúšťať podriadené orgány, a to podľa potrieb alebo vhodnosti, ktoré sú v súlade s plnením poslania Rady.“

Predseda výkonnej rady, ktorým je takisto Trump, má právo menovať a predčasne ukončiť dvojročný mandát jej siedmich členov. Výkonná rada, ktorá má hlasovať o agende a následne realizovať rozhodnutia Rady, bude prijímať rozhodnutia väčšinou hlasov, pričom v prípade rovnosti hlasov bude mať rozhodujúci hlas predseda. Takéto rozhodnutia nadobudnú účinnosť okamžite, pričom predseda ich môže kedykoľvek vetovať.

Pozvánku do Rady mieru obdržalo viac ako 50 krajín sveta. Každý krajina bude „vykonávať funkciu“ najviac tri roky, pričom o predĺžení členstva rozhoduje predseda. Charta uvádza, že trojročné obmedzenie členstva sa nevzťahuje na krajiny, ktoré v prvom roku od nadobudnutia platnosti Charty zaplatia viac ako miliardu amerických dolárov. Dá sa teda povedať, že dlhodobé členstvo v Rade je podmienené zaplatením tejto čiastky. Okrem toho sa k nemu nevzťahujú iné finančné povinnosti.

Spoločne budú členské štáty hlasovať o rozpočte Rady, medzinárodných dohodách a „iniciatívach v prospech budovania mieru,“ pričom bude stačiť jednoduchá väčšina a schválenie predsedu. 

Tento článok interpretujú niektoré médiá, vrátane Denníku N, ako právo veta nad rozhodnutiami Rady. V článku sedem sa uvádza, že v prípade nejasnej interpretácie charty je autoritou na jej výklad predseda.

Predseda má právomoc odvolať členov Rady, voči čomu sa jej členovia môžu ohradiť dvojtretinovou väčšinou. Think tank Európska rada pre zahraničné vzťahy (ECFR) však upozorňuje, že vetovať predsedovo rozhodnutie bude politicky náročné a môže byť de facto nemožné.