Rusko podľa dostupných odhadov čelí rastúcemu tlaku na fronte aj v ekonomike. Analýza Centra pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) ukazuje, že ruské sily utrpeli od začiatku invázie takmer 1,2 milióna celkových bojových strát, zatiaľ čo Inštitút pre štúdium vojny (ISW) upozorňuje, že aktuálny nábor zmluvných vojakov už nemusí stačiť na ich priebežné nahrádzanie. Ruská ekonomika zároveň síce neskolabovala, no výrazne spomaľuje, čoraz viac sa podriaďuje vojnovým výdavkom a podľa CSIS vykazuje znaky dlhodobého oslabovania, technologického zaostávania a rastúcej závislosti od Číny. Výrok hodnotíme ako pravdivý. 

Nábor 

Podľa Centra pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) utrpeli ruské sily od februára 2022 do decembra 2025 takmer 1,2 milióna celkových bojových strát, teda zabitých, zranených a nezvestných. Z toho CSIS odhaduje 275- až 325-tisíc padlých. Len v roku 2025 malo Rusko prísť približne o 415-tisíc vojakov v celkových bojových stratách, priemerne takmer 35-tisíc mesačne.

Podpredseda Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Dmitrij Medvedev v januári 2026 uviedol, že v roku 2025 podpísalo zmluvy s ruskou armádou približne 422 704 ľudí, čo je o 6% menej ako v roku 2024, kedy podpísalo zmluvy 450 000 ľudí. 

Podľa Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) má ruská armáda problém s dopĺňaním ľudí a nedokáže regrutovať dosť zmluvných vojakov na nahradenie strát na fronte. ISW odkazuje na ukrajinské údaje, podľa ktorých Rusko v prvom štvrťroku 2026 naverbovalo približne 80 456 zmluvných vojakov, zatiaľ čo podľa ukrajinského generálneho štábu malo za rovnaké obdobie 85 290 strát. ISW zároveň uvádza, že ruský nábor bol podľa týchto údajov štvrtý mesiac za sebou nižší než straty na bojisku.

Ekonomika

Zatiaľ čo sa Kremeľ navonok snaží prezentovať obraz nezlomnosti, podrobnejšia analýza ekonomických údajov vypracovaná CSIS ukazuje, že ruské hospodárstvo vykazuje vážne známky únavy a dlhodobého úpadku. 

Hoci ruská ekonomika po uvalení západných sankcií v roku 2022 úplne neskolabovala, jej reálna výkonnosť sa výrazne prepadá, čo potvrdzuje aj spomalenie hospodárskeho rastu na úroveň 0,6 % v roku 2025. Odhady Medzinárodného menového fondu na rok 2026 predpokladajú len mierne zotavenie na úrovni 0,8 %.

CSIS poukazuje aj na stav ruského spracovateľského priemyslu, ktorý v roku 2025 zaznamenal najrýchlejší pokles od marca 2022, pričom výroba klesala desať mesiacov po sebe. Krajina čelí kombinácii ochladenia spotrebiteľského dopytu, pretrvávajúcej vysokej inflácie a akútneho nedostatku pracovnej sily. 

Súčasný „rast“, ktorý Rusko vykazuje, je umelo poháňaný masívnymi vládnymi výdavkami na armádu a bezpečnostné zložky, na ktoré smeruje približne polovica štátneho rozpočtu. Tento typ produkcie síce štatisticky prispieva k HDP, ale nevytvára žiadne trvalé hodnoty ani nezvyšuje produktivitu civilného sektora.

Dlhodobý výhľad Ruska zostáva podľa analytických údajov nepriaznivý a krajina sa postupne stáva ekonomickou mocnosťou druhej či tretej kategórie, ktorej nominálne HDP je dnes bližšie ku Kanade alebo Taliansku než k USA či Číne. 

Rusko zaostáva aj v kľúčových technológiách, čo dokumentuje jeho 28. miesto v rebríčku sily ekosystému umelej inteligencie z 36 hodnotených krajín. V globálnom zozname 100 najväčších technologických firiem sveta podľa trhovej kapitalizácie nemá Rusko ani jedného zástupcu, zatiaľ čo USA vedú so 60 firmami a Čína ich má 13. Úpadok zasiahol aj niekdajšiu pýchu v podobe vesmírneho programu – v roku 2025 uskutočnilo Rusko len 17 štartov na obežnú dráhu, čo je zlomok v porovnaní so 193 štartmi USA a 92 štartmi Číny.

K hospodárskym problémom sa pridáva starnúca populácia, vysoká úmrtnosť pracujúcich mužov a masívna emigrácia kvalifikovaných pracovníkov. 

V súčasnosti drží ruskú ekonomiku hlavne prehlbujúca sa závislosť od Pekingu. Obchod s Čínou dosiahol v roku 2024 rekordných 250 miliárd dolárov, pričom Čína dnes dodáva Rusku kľúčové komponenty pre zbrojársky priemysel, ako sú čipy či palivo pre balistické rakety, čím nahrádza výpadky domácej kapacity a technologickú izoláciu krajiny.