Novelou trestného zákona z augusta 2024 sa zmenila definícia škody a znížila trestná sadzba za subvenčný podvod. Za trestný čin, za ktorý je vyšetrovaná Marta Šimečková, by jej pred novelou hrozilo odňatie slobody na 10 až 15 rokov, po novele sú to tri roky až deväť rokov a šesť mesiacov. Vzhľadom na to, že policajné vyšetrovanie stále prebieha a Marta Šimečková má status podozrivej, nedá sa bez rozhodnutia súdu definitívne povedať, že ide o subvenčný podvod. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.

Ministerstvo financií v januári 2026 informovalo o výsledkoch auditu čerpania dotačných a grantových finančných prostriedkov za obdobie rokov 2020 až 2025. Vyplýva z neho, že v prípade šiestich prijímateľov došlo k porušeniam finančnej disciplíny, vrátane občianskeho združenia Projekt Fórum, ktorého štatutárkou je Marta Šimečková. Vládny audit označil u občianskeho združenia šesť finančných nedostatkov v celkovej sume 133 844, 60 eur, ku ktorým malo dôjsť v rokoch 2020 až 2022.

Nadácia Zastavme korupciu uviedla, že združenie si nechávalo dvojmo preplácať tie isté položky z dotácií ministerstva spravodlivosti, z fondu na podporu umenia či z ministerstva kultúry. Vo februári 2026 sa v tejto veci na popud audítorov začalo trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania zločinu subvenčného podvodu.

Marta Šimečková zverejnila zápisnicu z policajného výsluchu. Zo zápisnice vyplýva, že voči Šimečkovej vedie vyšetrovateľ trestné stíhanie za subvenčný podvod podľa § 225 ods. 2, ods. 4 písm. a), ods. 6, písm c) Trestného zákona s poukazom na § 134 ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Vyšetrovateľ teda vec kvalifikuje tak, že získaná dotácia, subvencia alebo iné verejné plnenie malo byť použité na iný účel, než na aký bolo určené. Prísnejšia právna kvalifikácia zároveň vychádza z toho, že skutkom mala byť spôsobená väčšia škoda a mal byť spáchaný za krízovej situácie, konkrétne počas núdzového stavu.  

Pred novelou trestného zákona, ktorú hnutie PS označovalo ako „hanebnú,” by páchateľovi takého trestného činu za krízovej situácie hrozilo odňatie slobody na 10 až 15 rokov.

Podľa súčasného znenia Trestného zákona za takto kvalifikovaný subvenčný podvod podľa § 225 ods. 6 písm. c) hrozí trest odňatia slobody na tri roky až deväť rokov a šesť mesiacov. Podľa súčasného Trestného zákona by pri tejto právnej kvalifikácii prichádzal do úvahy aj podmienečný trest, ak by súd uložil trest na spodnej hranici sadzby, teda napríklad tri roky. Takýto trest by bolo možné podmienečne odložiť s probačným dohľadom podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona, keďže toto ustanovenie umožňuje podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho štyri roky. 

Podľa trestného zákona subvenčný podvod spácha ten, „kto vyláka od iného dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce, ktorých poskytnutie alebo použitie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňa, a to tým, že ho uvedie do omylu v otázke ich splnenia.“ Napríklad aj deklarovaním nepravdivých alebo sfalšovaných dokumentov ako pravých.

Rovnako sa ho dopustí aj ten, kto túto dotáciu použije na iný ako určený účel. A aj zamestnanec, člen, zástupca alebo iná osoba oprávnená konať za toho, kto dotáciu poskytuje, ktorý ju umožní získať tomu, o kom vie, že nespĺňa podmienky určené na jej poskytnutie.

V slovenskom právnom poriadku platí zásada zákazu retroaktivity práva. Trestnosť činu sa tak posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Výnimkou je situácia, kedy je neskorší zákon pre páchateľa priaznivejší, ako je tomu v tomto prípade.