Predstavitelia členských štátov v posledných týždňoch verejne diskutujú o tom, kto by sa mal stať európskym zástupcom na rokovaniach o konflikte na Ukrajine. Medzi možnými kandidátmi sa spomína aj fínsky prezident Alexander Stubb, ktorý uviedol, že by takúto ponuku neodmietol. V hre sú aj ďalšie mená, napríklad predseda Európskej rady António Costa či bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová. Európska únia doteraz na rokovaniach vlastného zástupcu nemala, čoraz častejšie sa však ozývajú hlasy, že by sa to malo zmeniť. K navýznamnejším podporovateľom tejto myšlienky patria francúzsky prezident Emmanuel Macron a talianska premiérka Giorgia Meloni. Výrok Juraja Blanára preto hodnotíme ako pravdivý.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron ešte v decembri 2025 vyhlásil, že Európa bude musieť v súvislosti s ukončením ruskej agresie na Ukrajine začať opäť rokovať. Narážal tým najmä na prebiehajúce americko-ruské rokovania, pri ktorých panujú obavy, že Európa bude odsunutá na vedľajšiu koľaj.

V januári 2026 sa k nemu pridala aj talianska premiérka Giorgia Meloni. Podľa nej je v rámci snahy o ukončenie ruskej agresie na Ukrajine potrebné menovať zvláštneho vyslanca pre rokovania s Ruskom. Meloni zdôraznila, že Európska únia musí vystupovať jednotne, pretože v opačnom prípade z toho môže profitovať ruský prezident Vladimir Putin.

Koncom mája 2026 sa na Cypre uskutočnilo neformálne stretnutie ministrov zahraničných vecí Európskej únie. Ministri sa sústredili predovšetkým na dve hlavné témy. Prvou bol vývoj situácie na Blízkom východe a druhou bolo ukončenie ruskej agresie voči Ukrajine.

Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallas uviedla, že pre EÚ môže byť vyjednávanie s Ruskom „pascou“, keďže Rusi si už teraz vyberajú, kto je vhodným kandidátom na zvláštneho vyslanca a kto nie. Narážala tým na bývalého nemeckého kancelára Gerharda Schrödera, ktorý je známy blízkymi vzťahmi s Kremľom a lobovaním za ruské energetické spoločnosti.

Po ukončení stretnutia na Cypre sa Kaja Kallas vyjadrila, že EÚ nebude pri rokovaniach neutrálny hráč, keďže doteraz stála jasne na strane Ukrajiny.

Európski lídri budú jednať o možnosti zapojenia sa do priamych rokovaní na stretnutí, ktoré sa uskutoční 18. až 19. júna. Kaja Kallas upresnila, že cieľom nie je v rokovaní nahradiť Spojené štáty, ale riešiť problémy, ktoré boli doteraz ignorované. 

Diskusie o zvláštnom vyslancovi medzitým naďalej prebiehajú. Medzi menami, o ktorých sa najviac hovorí, sú napríklad fínsky prezident Alexander Stubb, predseda Európskej rady António Costa alebo bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová.

Alexander Stubb sa už vyjadril, že ak by mu daná úloha bola ponúknutá, neodmietol by ju. Jedinou podmienkou podľa jeho slov je, aby Rusko súhlasilo s prímerím, k čomu ale zatiaľ nedošlo.