Martin Poliačik
toho času nepolitik
Pozrite sa, aj keď sa nevenujú svojej vlastnej (práci, pozn.), stále sú to jedni z najzamestnateľnejších ľudí na trhu práce (politológovia, sociológovia, pozn.).
Dostupné štúdie o uplatniteľnosti sa vzťahujú len na absolventov z jednotlivých rokov, nie sú dostupné štatistiky, ktoré by informovali o (ne)zamestnanosti celkovo všetkých absolventov týchto odborov na Slovensku (teda aj tých, ktorý ukončili škôlu dávnejšie). Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.
Najnovšia štatistika je od Ústavu informácií a prognóz o školstve pre rok 2014. Ide o analýzu nezamestnaných absolventov vysokých škôl v roku 2014 (.pdf) Ku koncu roka 2014 bolo evidovaných na ÚPSVaR podľa analýzy 6333 čerstvých absolventov slovenských vysokých škôl ("úspešne absolvovali jeden z troch stupňov vysokoškolského štúdia v dennej forme ").Z hľadiska absolvovaného študijného odboru, najnižšiu mieru nezamestnanosti dosiahli v sledovanom období absolventi lekárskych/farmaceutických náuk (4,46%) (...) absolventi spoločenských vied, náuk a služieb 2 (7,15 %). Nasledovali spoločenské vedy, náuky a služby 1 (9,09 %).(...) Celkovo najvyššia miera nezamestnanosti bola zaznamenaná v prípade absolventov vojenských a bezpečnostných vied a náuk (13,38 %),"" (.pdf,s.1). Z uvedeného vyplýva, že u absolventov spoločenských vied je skôr priemerná miera nezamestnanosti popri ostatných absolventoch odborov VŠ.
Analýza ďalej uvádza aj nasledovné:
"V absolútnom vyjadrení bol najvyšší počet evidovaných nezamestnaných zo skupiny absolventov spoločenských vied , náuk a služieb 1 (2 301), čo v percentuálnom vyjadrení predstavovalo 36,33 % z celkového počtu evidovaných nezamestnaných absolventov vysokých škôl. Druhou najpočetnejšou skupinou boli absolventi spoločenských vied, náuk a služieb 2 (1 504; 23,75 % z celkového počtu evidovaných nezamestnaných absolventov VŠ). Absolventi spoločenských vied, náuk a služieb (1+2) teda tvorili nadpolovičnú väčšinu všetkých evidovaných absolventov vysokých škôl v roku 2014. Na tomto mieste je však nevyhnutné podotknúť, že uvedené dve skupiny študijných odborov produkujú aj celkovo najvyšší počet absolventov, čo je aj na zrejmé z údajov prezentovaných v grafe 2 (spoločenské vedy, náuky a služby 1: 25 318 absolventov, 29,81 % z celkového počtu absolventov VŠ; spoločenské vedy, náuky a služby 21 045, 24,78 %)."
Na druhej strane, v dokumente sa uvádza, že "z absolventov dennej formy štúdia [riešili] problémy s nezamestnanosťou relatívne najčastejšie:
Absolventi poľnohospodársko-lesníckych a veterinárnych vied a náuk (63 %) Absolventi spoločenských vied, náuk a služieb (59 %) (medzi nimi s vyšším percentuálnym podielom v rámci danej odborovej skupiny najmä absolventi politických vied, psychologických vied, právnych vied, učiteľstva predmetov v kombináciách a odborov zo skupiny Ekonomika a organizácia, obchod a služby)."
(prezentované výsledku opäť pre absolventov dennej formy štúdia, ostatné v prieskume (.pdf), s. 10)
Autori riešili aj otázku vzdelania potrebného alebo postačujúceho k danej pracovnej činnosti. Čo sa týka absolventov spoločenskovedných odborov "štvrtina mala prácu, pre ktorú podľa ich vyjadrenia postačovalo nižšie ako vysokoškolské vzdelanie (25 %) (medzi nimi s vyšším percentuálnym podielom v rámci danej odborovej skupiny uvádzali takúto prácu najmä absolventi filozofických vied, pedagogických vied a odborov zo skupiny Ekonomika a organizácia, obchod a služby)." (údaj pre absolventov dennej formy štúdia, ktorí mali prácu v období prieskumu, (.pdf), s. 21)
INEKO pripravovalo analýzu najžiadanejších absolventov vysokých škôl na SR (rebríček podľa žiadanosti aj podľa miery nezamestnanosti) a vyslovilo pozorovanie, že absolventi vysokých škôl s dlhšou tradíciou si hľadajú prácu ľahšie.