Radoslav Procházka
#SIEŤ
Ľudia, ktorí spochybňovali opodstatnenosť PPP (verejno-súkromné partnerstvo, pozn.) na ten obchvat pred piatimi rokmi dnes hovoria, že áno, pred piatimi rokmi boli iné možnosti. Dnes sa to inak ako cez PPP projekty nedá postaviť.
Diskusia Denníka N - Žitnanská, Procházka a Lipšic - 17.05.2016
Väčšina politikov ako aj odborníkov v súčasnosti naďalej tvrdí, že financovanie bratislavského obchvatu prostredníctvom PPP je zbytočne predražené a mali by sa hľadať iné možnosti riešenia tohto financovania. Žiadne výrazné zmeny v postojoch oproti spomínanému obdobiu spred piatich rokov nie sú zaznamenané. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.
O obchvate Bratislavy sa diskutuje už niekoľko rokov. Už v roku 2009 ho vtedajší minister dopravy, Ľubomír Vážny označil za "najpotrebnejšiu stavbu".
Koncesia na výstavu obchvatu Bratislavy a cesty R7 bola zverejnená v januári 2015 vo vestníku Úradu pre verejné obstarávanie a verejné obstarávanie začalo 31. januára.
Samotný Procházka sa o obchvate v novembri 2015 vyjadril, že "riešenie v rámci PPP projektu je predražené, a teda maximálne nevýhodné pre peňaženky ľudí na Slovensku." Ďalej navrhol, aby sa namiesto PPP obchvat financoval radšej cez Slovenský investičný holding, prípadne prostredníctvom Junckerovho fondu.
Financovanie cez PPP ďalej kritizovali Figeľ, Matovič, Sulík či Miškov. Ako alternatívu k PPP vidia financovanie zo štátneho rozpočtu či financovanie formou verejno-občianskych partnerstiev.
Podľa Sulíka ide o veľké plytvanie, pretože celý projekt sa dá urobiť oveľa lacnejšie, a to v hodnote 1,3 miliardy eur.
Víťazná cena tendru, ktorý vyhrala v decembri 2015 konzorcium firiem Cintra, Porr a investičný fond Macquarie Capital Group, bola nakoniec 1,7 miliardy, čo bolo až trojnásobne nižšie, než sa predpokladalo a než predpokladali jednotliví politici, ktorí projekt kritizovali.
Okrem politikov sa k plánovanému obchvatu vyjadril aj Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO). Vyjadrenie spolu s analýzou bolo dostupné krátko po zverejnení ceny v decembri 2015. Podľa Inštitútu: ,,Rozhodnutie vlády SR obstarať diaľnicu D4 a rýchlostnú cestu R7 pri Bratislave ako PPP projekt vychádzalo zo zmanipulovaných podkladov. Ministerstvo dopravy si najprv obstaralo poradcu s konfliktom záujmov a potom spolu s ním skreslilo vstupné údaje do kľúčového testu výhodnosti." INEKO vyzvalo Ministerstvo dopravy, ako aj vládu SR, aby ďalej nepokračovali v obstarávaní až do riadneho a neskresleného posúdenia prínosov a nákladov.
Obchvat je najnovšie možné doplnkovo financovať aj z eurofondov, konkrétne z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra (OPII). Touto zmenou bol vytvorený priestor pre na úsporu verejných financií. Zmenu v operačnom programe musí po schválení vládou následne posúdiť Európska komisia.
Oficiálny záver zo správy INEKO, ktorá detailne spracovala možné varianty financovania projektu, je takýto: "Z nateraz dostupných informácií sa variant PPP pre projekt D4/R7 javí ako výrazne predražený a pre Slovensko veľmi nevýhodný. Preto vyzývame ministerstvo dopravy a vládu SR nepokračovať v jeho obstarávaní až do riadneho a neskresleného posúdenia prínosov a nákladov, ako aj možností financovania úsekov D4 a R7 zo štátneho rozpočtu či z tzv. Junckerovho fondu pre strategické investície." (s. 48, pdf.)
Inštitút pre verejnú politiku vo svojej analýze primárne porovnával len financovanie pomocou PSC(tradičná forma obstarávania) a PPP. Pri tradičnej forme obstarávania (PSC) sú najvyššie nároky na deficit a dlh naakumulované v počiatočnom období prípravy a realizácie projektu.
Práve PPP vyšlo ako výhodnejšie. "V analytickom scenári, ktorý porovnáva začiatok výstavby prostredníctvom PPP aj PSC v rovnakom roku 2016, je čistá súčasná hodnota (NPV) výstavby obchvatu realizovaného priamo štátom - štátnym rozpočtom (PSC) v porovnaní s PPP vyššia o 62 mil. eur. V scenári, ktorý predpokladá procesne a technicky realizovateľnú možnosť výstavby štátom až v roku 2018, však vychádza o 113 mil. eur výhodnejšie výstavba a prevádzka projektu D4/R7 prostredníctvom PPP1. Oba varianty sú výhodnejšie než nulový scenár („nerobiť nič“)."
Dátum zverejnenia analýzy: 17.05.2016