Turecku bolo pre bezvízový vstup stanovených 72 podmienok v oblasti ochrany osobných údajov, manažmentu migrácie, verejného poriadku a bezpecnosti, základného práva a pripustenia ilegálnych migrantov. Turecko pri poslednom hodnotení (pdf.) nesplnalo 5 z týchto podmienok, medzi inými aj úpravu legálneho rámca pre boj s organizovaným zlocinom a terorizmom. Prezident Recep Tayyip Erdogan na to následne vyhlásil, že Turecko nezmení návrh protiteroristického zákona: ,,EÚ nás žiada o zmenu protiteroristického zákona. Ale v tom prípade hovoríme: My si pôjdeme našou cestou a vy si chodte tou svojou". Bezvízový styk mal vstúpit do platnosti 1. júla 2016, ale samotná nemecká kancelárka túto možnost na konci mája vylúcila. Výrok hodnotíme ako pravidvý.

Turecký protiteroristický zákon je kritizovaný, pretože v jeho súcasnej podobe je za teroristov možné oznacit aj odporcov prezidenta Erdogana, reportérov a kritikov vlády: "Turkey’s parliament lifted the immunity of its members, opening the way for 50 of 59 MPs from the pro-Kurdish Peoples’ Democratic Party to face prosecution, mostly on spurious terror charges. Mr Erdogan accuses them of peddling propaganda for the Kurdistan Workers Party, an outlawed militia—an accusation they strenuously deny.

Mr Erdogan has also clamped down more forcefully on the press and potential dissidents. According to a report in May, nearly 900 Turkish journalists have lost their jobs in the first four months of the year, and 33 were detained. Prosecutors have opened more than 1,800 cases against people suspected of insulting Mr Erdogan since he was elected president in 2014. His reach even extends beyond Turkey."
Turecká vláda ale trvá na tom, že zákon je potrebný v boji proti terorizmu zo strany Kurdov a Islamského štátu. Vyhlásenie prezidenta Erdogana prišlo den po tom, ako Ahmet Davutoglu odstúpil z postu premiéra kvôli neprekonatelným rozdielom s prezidentom. Premiérov odchod vyvolal neistotu ohladom budúcnosti dohody o bezvízovom styku s Tureckom, kedže práve Davutoglu bol architektom dohody za tureckú stranu.

Podla pôvodnej dohody sa k zrušeniu vízovej povinnosti malo dôjst v júli 2016, ale po odmietavom postoji Erdogana ku zmene daného zákona zacali európski politici ostrejšie kritizovat Turecko. Nemeká vláda vyhlásila, že bez plnení podmienok zo strany Turecka nemôže dôjst k naplneniu dohody: "If the conditions for the introduction of visa liberalization (for Turkish citizens) are not met, there will be no visa liberalization."
V tomto duchu sa vyjadrila aj kancelárka Angela Merkelová po stretnutí s Erdoganom 23. mája: "It's foreseeable that some things won't be able to be implemented by July 1, namely visa freedom because the conditions are not yet fulfilled".

Nemecký Spolkový snem prijal rezolúciu 2. júna o tom, že vyvraždenie Arménov osmanskými Turkami pocas prvej svetovej vojny bola genocídou. Turecký prezident už pred rozhodnutím snemu varoval, že so schválením rezolúcie dôjde k poškodeniu vztahov medzi Nemeckom a Tureckom. Turecko reagovalo na rozhodnutie snemu odvolaním velvyslanca z Nemecka, aj Erdogan vystúpil k téme a Nemecku vycítal druhú svetovú vojnu: "First you need to answer for the Holocaust, then for the murder of 100,000 people in Namibia". Obvinil aj tých nemeckých poslancov, ktorí hlasovali za prijatie rezolúcie a majú turecké korene: "The Turkish president also accused 11 German MPs with Turkish roots who backed the resolution of supporting "terrorism" by the banned Kurdish Workers' Party (PKK), and demanded "blood tests" to see "what kind of Turks they are."