Je pravdou, že Spojené kráľovstvo a Nemecko prispievajú do spoločného EU rozpočtu viac než z neho čerpajú. Neznamená to ale, že by ich vystúpenie z EU neovplyvnilo niektoré sekcie štátu aj z hľadiska čerpania týchto fondov. Výrok však hodnotíme ako pravdivý.

Podobný výrok už Demagog.SK overoval u Sulíka aj v debate z apríla 2016.

Podľa údajov Európskej únie za rok 2014, Nemecká spolková republika využila zo spoločného EU rozpočtu 11,484 miliárd EUR, pričom do neho prispela sumou 25,816 miliárd EUR.

Royal Society Spojeného kráľovstva (nepresne označovanom ako Veľká Británia) vo svojej správe z roku 2016 uviedla, že:

"Spojené kráľovstvo prispieva dokopy do EU rozpočtu viac než z neho dostáva. Avšak, Spojené kráľovstvo je jedných z najväčších recipientov výskumných eurofondov: analýzy sa zmieňujú, že dostáva väčšiu čiastku eurofondov určených pre výskum a rozvoj než je mu proporčne prisúdené na základe jeho celkového príspevku do EU rozpočtu." (.pdf, s. 3)

 Na stránkach Európskej komisie sa však pre obdobie rokov 2000-2006 a 2007-2013 môžeme dočítať, že v roku 2001 bola Veľká Británia netto prijímateľom (.xls hárok 2001). Tieto rozpočty zostavujú podľa programových období, kedy ako celok boli Nemecko a Veľká Británia čistými prispievateľmi, dá sa teda povedať, že za toto obdobie bola Británia čistým platcom.

V minulosti mala Veľká Británia pocit, že do rozpočtu prispieva príliš mnoho. Na základe toho sa v roku 1984 Margaret Thatcherovej podarilo vyjednať tzv. zľavu, rabat. Tá sa vypočítava pomocou množstva premenných. Veľa štátov únie vyjadrilo nesúhlas s touto politikou, čo viedlo ku početným korekciám. Pre programové obdobie 2014-2020 sa výška príspevku upravuje aj Rakúsku, Dánsku, Nemecku, Holandsku a Švédsku.

Obe spomínané krajiny teda prispievajú do eurofondov viac než z nich čerpajú, avšak ich vystúpenie z EÚ by malo dopad na finančnú podporu niektorých oblastí i napriek tejto skutočnosti.