OECD aj EÚ považujú daňové úniky a pranie špinavých peňazí za problém, proti ktorému chystajú aj legislatívne reformy. Jedným z plánovaných úprav je aj vytváranie, resp. prepojenie centrálnych registrov konečných uživateľov alebo automatická výmena informácií medzi členskými krajinami o týchto užívateľoch. Transformácia smerníc sa teda pripravuje, rokuje sa o zmenách.  Podobne ako ministerke Žitňanskej, ani nám sa nepodarilo nájsť príklad štátu, ktorý by vyžadoval zverejnenie vlastníckej štruktúry firiem, ktoré dostali zákazku od štátu či ktoré s ním spolupracujú. Výrok ministerky Žitňanskej považujeme za pravdivý.

Slovensko sa v protischránkovom zákone okrem zavedenia centrálneho registra zaviazalo k neobchodovaniu s neregistrovanými spoločnosťami. Register partnerov verejného sektora nebude obsahovať iba spoločnosti priamo sa zapájajúce do verejného obstarávania, ale aj tie, ktoré nejakým spôsobom nakladajú s verejnými financiami. Týka sa to napríklad predaja majetku, prímania peňazí z eurofondov, používania peňazí zo zdravotného poistenia a podobne. Podobné podmienky transparentnosti verejných zákaziek nemá podľa našich informácií skutočne žiadna iná krajina. Gruzínsko má podobne ako Slovensko systém zverejňovania zmlúv, no nemusí byť známa vlastnícka štruktúra daných firiem.

Gabriel Šipoš z Transparency International píše, že v transparentnosti nie je žiadna krajina tak ďaleko ako Slovensko:
"While a number of countries do actively publish contracts online—including the UK, Colombia, and Georgia—none of them go as far as Slovakia."

Do boja o väčšiu transparentnosť záujemcov o verejné zákazky sa zasadila aj Svetová banka.

V novembri 2014 sa lídri krajín G20 zaviazali (.pdf) k zvýšeniu transparentnosti v oblasti skutočného vlastníctva firiem (predtým toto rozhodnutie prijali krajiny G8). Taktiež Európska únia začala v roku 2014 konať proti schránkovým firmám a to v podobe Fourth Money Laundering Directive (.pdf), kde okrem iného požaduje aby boli informácie o skutočnom vlastníctve firiem prístupné v centrálnych registroch členských štátov. Tento základ by mali štáty splniť do 26. júna 2017. 

Európska únia pripravuje isté zmeny v legislatívnom systéme s cieľom zabrániť praniu špinavých peňazí a financovaniu teroristických skupín a akcií. V máji 2015 krajiny EÚ sa zhodli na balíčku opatrení proti praniu špinavých peňazí (Anti-Money Laundering Package (.pdf)). Chystané zmeny sa budú týkať aj obalstí ako je práve väčšia transparentnosť a prepojenie národných centrálnych registrov. Závery (.pdf) z rokovania Rady Európskej únie z októbra 2016 potvrdzujú snahu o boj proti daňovým únikom a snahu o väčšiu transparentnosť aj automatickou výmenou informácií medzi členskými štátmi o konečných uživateľoch výhod.

"The Council (...)

8. STRESSES the need to prevent the large-scale concealment of funds which hinders the effective fight against tax evasion, money laundering and terrorist financing, and to ensure that the identities of beneficial owners of companies, legal entities or legal arrangements are known;

9. WELCOMES the initiative for the automatic exchange of information on ultimate beneficial owners whereby many jurisdictions, including all Member States, have agreed to exchange information on the beneficial owners of companies, legal entities and legal arrangements and LOOKS FORWARD to rapid international progress;"

OECD sa zaoberá touto problematikou už dlhodobejšie, ale ako sa vyjadril Angel Gurría, generálny tajomník OECD, únik daní a s tým súvisiaca kriminalita zostáva stále veľkou výzvou. OECD navrhuje nasledujúci postup v správe Mandatory Disclosure Rules z roku 2015:
"Analyze whether there are gaps between tax compliance needs (both civil and criminal) for beneficial ownership information (...) Create the Common Transmission System for the automatic exchange of financial account information, which would consider an approach to collecting and storing beneficial ownership information (...) Consider the legal ability of countries and jurisdictions to share or access beneficial ownership information, ensuring that the right legal and procedural framework is in place for this information to be shared domestically between government agencies, as well as internationally."

OECD v roku 2015 prišiel s návrhom na reformu predpisov ktoré sa týkajú medzinárodného zdaňovania. Cieľom je zúžiť, alebo dokonca odstrániť nedokonalosti v právnych úpavách, ktoré umožňujú únik zisku do tzv. daňových rajov.

Podobne transparentný systém ako Slovensko má aj Gruzínsko, kde je centralizovaná elektronická platforma, kde je možné nájsť dokumentáciu k tendrom, ktorú zadávajú uchádzajúce sa firma, ich prihláška aj podpísané zmluvy.
"Now, (and for the past three years) all tendered government purchases in Georgia are conducted through one centralized e-procurement bidding platform which is operated by the Competition and State Procurement Agency.
The platform has succeeded in increasing transparency in government procurement by eliminating a paper-based, bureaucratic system (often riddled with opaqueness and corruption) and turning it into a more efficient operation. This has made it one of the most transparent government systems in the world. At least that we know of.
Today, Georgians and others interested in government procurement can find information online including tender documentation, documents submitted by bidders, participating bidders, their bids and all signed and amended contracts."

Ani tento systém však nie je dokonalý, keďže veľa kontraktov sa zverejneniu vyhne. Zaujímavosťou je, že tento systém mohol byť vybudovaný aj vďaka slovenskej a švédskej oficiálnej rozvojovej pomoci. 

Vo svete existujú aj ďalšie krajiny, v ktorých sú povinne zverejňované zmluvy s partnermi štátu v konkrétnych citlivých sektoroch.No pri žiadnej nie je spomenutá povinnosť zverejniť vlastnícku štruktúru daných firiem. 

"Other countries have make contracts publicly available in one of more of their extractive sectors, including East Timor, Peru, and Ecuador. A few countries have come out explicitly in support of contract transparency as a key principle of their extractive sector management, including Liberia in its EITI bill, and Ghana in official statements about its nascent, but rapidly developing, oil sector."