Oficiálne vyšetrovanie kauzy Gorila začalo 9. januára 2012. Za takmer päť rokov sa však nepodarilo vyšetrovanie tejto kauzy dotiahnuť do úplneho konca. Podľa portálu kauzagorila.sk prebehlo 17 trestných stíhaní, no doposiaľ neboli vznesené žiadne obvinenia. Čo priniesol rok 2016 v tejto otázke?

Už je to viac ako jedenásť rokov, odkedy SIS požiadala Krajský súd v Bratislave o použitie informačno-technických zariadení na odpočúvanie bytu na Vazovovej ulici v Bratislave. Krajský súd zaevidoval túto žiadosť 21. decembra 2005. V tomto byte mali prebiehať údajné stretnutia medzi šéfom Penty Jaroslavom Haščákom s Robertom Ficom, Annou Bubeníkovou či Jirkom Malchárkom. Dokument obsahujúci prepis konverzácií z týchto stretnutí sa na verejnosť dostal 21. decembra 2011 pod krycím menom Gorila. (Zdroj: Demagog.SK)

Najväčšou zmenou v celom prípade bol odchod vyšetrovateľa Mareka Gajdoša, ktorý stál na čele špecializovaného tímu. Ten bol vytvorený ešte v roku 2012 Danielom Lipšicom, vtedajším ministrom vnútra, a určený k vyšetrovaniu kauzy Gorila. Médiá o Gajdošovom odchode informovali 18. októbra 2016. "Prácu vyšetrovateľa som vždy mal a stále mám rád, avšak podmienky, v ktorých som sa vzhľadom na prístup viacerých osôb majúcich vplyv na moju prácu a nepriamo aj na jej výsledky ocitol, sú z dlhodobého hľadiska mnou subjektívne netolerovateľné,“ vyjadril sa k svojmu odchodu do civilu. 

Krátko po informovaní o odchode Gajdoša, opoziční poslanci zvolali mimoriadny výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť, na ktorý mal byť pôvodne prizvaný šéf polície Gašpar spolu s Gajdošom a ministrom vnútra Kaliňákom. Gajdoš sa nakoniec výboru nezúčastnil. Údajne mu v tom zabránil minister vnútra, ktorý podotkol, že na výbory nechodia policajti ani vyšetrovatelia.

Ešte v januári 2015 Gajdoš avizoval, že pomerne veľké množstvo faktov sa z kauzy Gorila potvrdilo, za čo bol kritizovaný policajným prezidentom Tiborom Gašparom a špeciálnym prokurátorom Dušanom Kováčikom. Podľa viacerých zdrojov (napr. SME, Denník N a Aktuality.sk) Gajdoš mal od už začiatku problémy s Kováčikom. Ten vo vyšetrovaní robil obštrukcie napríklad v prípade firmy HM-Invest, cez ktorú mal byť vyplácaný exminister Malchárek. Rovnako mu bolo zabránené vypočuť kľúčového svedka Petra Holúbeka a vypočúvanie predsedu vlády Roberta Fica sa v tejto kauze odkladá už päť rokov. "Z dôvodu, že prokurátor vykonával previerku spisu, sa v tom nejaký čas nedalo pokračovať," poznamenal Gajdoš ohľadom vypočúvania Fica pri príležitosti stretnutia s prezidentom Kiskom. Naopak, Kováčik na vypočutie premiéra nevidí dôvod. Gajdoša od 1. decembra nahradil Lukáš Kyselica.

Fico na odchod šéfa vyšetrovacieho tímu reagoval negatívne. „Nikto ho nevyháňal... Ak sa niekto zbavuje zodpovednosti, uteká, tak nech je potom radšej ticho,“ odkázal premiér Gajdošovi. Zároveň povedal, že je pripravený kedykoľvek vypovedať a zdôraznil, ako veľmi mu záleží na vyšetrení kauzy Gorila, ktorá podľa jeho slov je "kupovanie poslancov" za druhej Dzurindovej vlády. „Ak môžem akýmkoľvek spôsobom prispieť k objasneniu tejto kauzy, som kedykoľvek pripravený spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní,“ dodal Fico. 

Gajdoš, podobne ako ďalší členovia vyšetrovacieho tímu, je viazaný mlčanlivosťou a informácie o výsledkoch vyšetrovania kauzy Gorila si vyhradil právo poskytovať len dozorujúci prokurátor Kováčik. Prečo Fica doteraz nevypočuli, polícia nevysvetlila. V inkriminovanom dokumente vedie premiér rozhovor s Jaroslavom Haščákom, riaditeľom finančnej skupiny Penta, o financovaní strany Smer. Fico návštevu bytu na Vazovovej nikdy nepotvrdil, ani nevyvrátil. "Ja sa tejto téme nevyhýbam. Ak by sa potvrdilo, že niečo na tomto spise je pravdivé, tak si prečítajte, čo sú tam popísané za hrôzostrašné veci, ale čo to má spoločné so Smerom? Do tohto nás nezaťahujte," povedal krátko po spustení vyšetrovania v roku 2012. Fico od začiatku tejto kauzy zdôrazňuje, že škandál sa týka druhej Dzurindovej vlády, nie strany Smer, ktorá v tom čase bola v opozícii.

Tesne pred predčasnými voľbami v roku 2012 navyše Fico sľúbil, že vyšetrovací tím určený na kauzu Gorila v prípade výhry ponechá. „Lipšic – Cattani, postavil tím, ktorý vraj Gorilu vyšetrí. Tak ako som tu, vám hovorím, že ak pôjdeme do vlády, my sa tohto tímu nedotkneme,“ vyjadril sa pre denník SME. Podobne reagoval aj Robert Kaliňák, minister vnútra druhej Ficovej vlády, ktorý vyšetrovaciemu tímu chcel zaručiť dostatočnú voľnosť. "Chcem nechať vyšetrovateľom čo najširší priestor. Ministerstvo vnútra je hlavne logistické zabezpečenie vyšetrovateľov. Právne velenie je na Špeciálnej prokuratúre, ktorá dozoruje tento prípad," povedal Kaliňák v apríli 2012.

Tesne pred voľbami v januári 2016 Kaliňák popieral informácie o nových dôkazoch v kauze Gorila a zdôraznil, že do volieb tento prípad určite nebude vyriešený. 23. októbra 2016 sa v relácii o 5 minút 12 vyjadril: „Pred voľbami 2012 sme dali jasný sľub, že vyšetrovací tím Gorily, ktorý bol vytvorený na poslednú chvíľu Danielom Lipšicom po vyslovení nedôvery vlády Ivety Radičovej, že nebudeme ju meniť.“

Síce vláda sa zaviazala ponechať pôvodný tím, Gajdoš nie je prvým, ktorý tím opustil. V marci 2013 opustilo 20-členný tím osem ľudí. „Zmeny sú motivované zdravotnými dôvodmi, zmenou miesta bydliska niektorých policajtov alebo ich ustanovením do riadiacej funkcie,“ vyjadril sa k zmenám vtedajší šéf tímu Gajdoš. Podľa dostupných informácií zmeny pôvodného obsadenia si nevyžiadala vláda. Odchod garanta vyšetrovacieho tímu Rudolfa Cádru nebol však dostatočne objasnený. Jeho odchod kritizoval Lipšic, potom ako ho nový policajný prezident Gašpar odvolal z funkcie zástupcu riaditeľa Úradu boja proti organizovanej kriminalite. Ten sa však vyjadril, že Cádra sám odmietol funkciu vedúceho tímu. Cádra tvrdí, že garantom bol iba štyri mesiace a neskôr jeho funkcia vo vyšetrovaní bola skôr symbolická, "na papieri", uviedol v rozhovore pre Týždeň.

Gašpar konštatuje, že od roku 2012 sa počet policajtov v tíme menil. Najprv mal k dipozícii 12 policajtov a neskôr až 20. Ďalších 10 odišlo po nezhodách s jeho šéfom. „Členovia tímu boli niekoľkokrát odmenení finančne, 23 odmien členom tímu udelil minister, 285 odmien udelili členom tímu nadriadení, ale napríklad aj mimoriadnymi povýšeniami,“ píše Gašpar. Na druhej strane, Gašpara kritizoval opozičný poslanec Ľubomír Galko (SaS). Podľa jeho slov sa Gajdošovi nedostalo uznania a poďakovania za jeho prácu. "Ak teda mali slabé výsledky, za čo dostali odmeny?" pýtal sa Galko.

Koniec koncov to či sú informácie z dokumentu Gorila pravdivé nedokáže potvrdiť ani prezident Kiska. „Nie preto, aby si priznali chybu, ale aby priznali, kde v tom systéme, kde v procese celej kauzy zlyhávame. Máme zlé zákony? Máme zlú prokuratúru?“ vyjadril sa k tejto kauze prezident. Napriek tomu, že je navyšší ústavný činiteľ SR, SIS ho o výsledkoch vyšetrovania odmieta informovať. V januári 2017 ubehne presne päť rokov od otvorenia prípadu Gorila, ktoré nestačili na jeho objasnenie.