ĽSNS
My ročne dovezieme potraviny za jednu miliardu eur, ročne. Za 350 miliónov dovezieme iba mlieko a vajcia. Ľudia nemajú čo robiť, polia sú neobrobené a dovážame potraviny. Potravinová sebestačnosť Slovenska je nula. Energetická sebestačnosť je pod 50%
Volebný výsledok strany Mariana Kotlebu, Ľudovej strany Naše Slovensko bol jeden z najväčších prekvapení volebnej noci v marci 2016. Napriek prekvapivo dobrému výsledku, Kotleba nebol častým hosťom televíznych debát, čo bolo spôsobené aj tým, že mnoho poslancov odmieta debatu s ním. Jedným z výnimiek je Martin Klus (klub SaS), a tak vznikla zaujímavá debata dvoch Banskobystričanov. Kotlebove výroky boli často nefaktické, zovšeobecňujúce a ako sa ukázalo, tie isté argumenty kľudne vystačia na celý rok - jemu aj jeho straníkom.
Potravinová sebestačnosť Slovenska bola v roku 2015 na úrovni 51 % (novšie informácie zatiaľ nie sú k dispozícii). Dovoz potravín je pritom nevyhnutný, už len z dôvodu, že podľa Ministerstva pôdohospodárstva má Slovensko minimálnu sebestačnosť v produkcii olejov a tukov. Dovoz tzv. agropotravinárskych produktov v roku 2015 dosiahol hodnotu 3 830,9 mil. eur (Informácia o vývoji obchodu SR, (.pdf)). Do tejto kategórie patrí pritom aj tovar ako tabak alebo rastlinné pletacie materiály. Mlieko vajcia a med patria do jednej komoditnej kategórie, pri ktorej bol vývoz vo výške 285,9 mil. eur a dovoz v hodnote 316,5 mil. eur. Táto kategória pritom predstavuje druhú najväčšiu exportnú aj importnú kategóriu potravín (vo väčšom objeme sa dováža mäso a exportujú sa obilniny). Je pritom logické, že z dôvodu klimatických a geografických rozdielov krajiny majú iné portfólio poľnohospodárskej produkcie. Podľa Ministerstva pôdohospodárstva "Ak sebestačnosť vnímame ako schopnosť krajiny zabezpečiť dostatok potravín z vlastnej produkcie, tak tá súčasná sa pohybuje od 50 do 60 % pri mäse, hydine, konzervárenských výrobkoch, ovocí, zelenine a víne. Sebestačnosť blížiacu sa k 80 % máme v cukre, pekárskych a pečivárenských výrobkoch a pive. (...) Slovensko má plnú sebestačnosť pri mlieku a múke zo základných surovín, ale aj pri nealkoholických nápojoch a liehovinách, na druhej strane nemá skoro žiadnu sebestačnosť vo výrobe tukov a olejov."
Kotleba spomínal aj energetickú sebestačnosť krajiny. Je pravda, že v prípade primárnych energetických zdrojov je Slovensko zavislé na dovoze až na 90 %. V správe o bezpečnosti (.pdf) krajiny v roku 2015 sa píše nasledovné: "SR je takmer na 90 % závislá na dovoze primárnych energetických zdrojov: jadrové palivo (100 %), zemný plyn (98 %), ropa (99 %) a uhlie (68 %). Medzi domáce primárne energetické zdroje možno zaradiť vodnú energiu, hnedé uhlie a biomasu. Domáca ťažba hnedého uhlia a lignitu v súčasnosti vykrýva 75 - 80 % domácej spotreby tejto suroviny. Čierne uhlie sa na území SR neťaží, preto sa celý potrebný objem dováža. Spotreba surovej ropy je pokrývaná vo výške 99 % a spotreba zemného plynu na cca 98 % dovozom z Ruskej federácie."
Čo sa týka spotreby a výroby elektrickej energie, spotreba mierne prevyšovala výrobu:
"Na Slovensku sa v roku 2015 spotrebovalo 27.176 GWh elektrickej energie (čistá spotreba podľa metodiky ENTSO-E). Spotreba tak medziročne narástla o +3,94 %. Okrem toho, SR bola aj v uplynulom roku opäť čistým dovozcom (rozdiel medzi celkovou čistou spotrebou a celkovou výrobou činí necelé 2 TWh). Objem výroby v roku 2015 dosiahol 25.198 GWh. Na porovnanie, medziročný pokles výroby 2014/2015 činí -181 GWh, čo je miernejší pokles ako sme zaznamenali na prelome rokov 2013/2014 (-1.619 GWh)." (Energetický trh SR 2015, (pdf), s. 34)