Kým prvý polrok sa niesol v znamení volieb a vzniku novej vlády, v druhej polovici roka vďaka protestom pred komplexom Bonaparte sa každý dozvedel, kde býva premiér. Keby sme mali v sebe čo i len o trocha viac konšpirátorského ducha, tak v Dankovej novele rokovacieho poriadku (alias zákon o Horalkách) by sme mohli vidieť šikovný marketingový ťah od výrobcu Horaliek (aj Tic-Tac-u).

Mnoho výrokov v diskusiách sa preto zaoberali práve rokovacím poriadkom, politici sa odvolávali na analýzu rokovacích poriadkov, ktorú pripravil tím kancelárie NR SR. Toto porovnanie rokovacích poriadkov nepracuje so všetkými členskými štátmi EÚ a neobsahuje rovnako detailné informácie u jednotlivých krajín. Práve z toho dôvodu sme všetky výroky, kde sa politici odvolávali na túto analýzu, museli označiť za neoveriteľný. Ján Podmanický sa neodvolával na parlamentnú analýzu, zdá sa, že sa spoliehal na slová ostatných poslancov, ktoré odnzeli počas prerokúvaní tohto návrhu. V súčasnom volebnom období sa zatiaľ nestalo, že by niekto umelo predĺžoval čas rozpravy čítaním zoznamov. Takéto obštrukcie prídu na rad hlavne vo vypätých situáciach, aké sú napríklad odvolávania a nočné rokovania. Pri odvolávaní Roberta Fica v roku 2013 sa skutočne stalo, že opoziční poslanci čítali spis Gorila. V roku 2015 vystupoval Daniel Lipšic k vtedy prerokovaným protiteroristickým zákonom a vo svojej štvorhodinovej rozprave čítal znenie novely zákona.