Tlačový zákon z roku 2008 "zakotvuje právo na informácie (…) konštituuje zodpovednosť vydavateľa za obsah periodickej tlače a tlačovej agentúry za obsah agentúrneho spravodajstva (…) tlačový zákon zakotvuje prostriedky na ochranu mena a dobrej povesti fyzickej aj právnickej osoby dotknutej obsahom informácií uverejnených v tlačových periodikách a agentúrnom spravodajstve prostredníctvom nových inštitútov, ktorými sú (1) právo na opravu (…) (2) právo na odpoveď (…) (3) právo na dodatočné oznámenie ". 

Tlačový zákon bol nielen médiami kritizovaný (.pdf, s.31-32), po schválení bol ešte dodatočne upravovaný. Denníky slovenského Združenia vydavateľov periodickej tlače (Sme, Pravda, Nový Čas, Plus jeden deň, Hospodárske noviny a Új Szó) vyšli na protest proti tomu zákonu s takmer jednotnou titulnou stránkou, na bielom podklade s nadpisom "Sedem hriechov tlačového zákona", ktoré boli zhrnuté do týchto bodov:

"(Tlačový zákon, pozn.)
1. Dáva právo na odpoveď aj pri pravdivej informácii.
2. Dáva právo aj na opravu informácií, ktoré nikomu neublížili.
3. Umožňuje dvojitú sankciu – vydavateľ má povinnosť uverejniť opravu i odpoveď.
4. Vydavateľ je zodpovedný aj za odpovede, ktoré porušujú zákon a dobré mravy, čo môže vyvolať reťaz žiadostí o odpoveď.
5. Právo na odpoveď majú aj štátne a iné verejné orgány, čo podľa medzinárodných organizácií vytvára možnosť zneužitia.
6. Redakcia nesmie reagovať na odpoveď, čo je protiústavné.
7. Vydavateľ nemôže odpoveď odmietnuť, inak mu hrozí peňažný trest až 150-tisíc korún."

Úpravu zákona z roku 2008 kritizovali ako nedemokratickú aj zahraničné médiá či zástupca OBSE pre slobodu médií.

Od roku 2012 platí pozmenená verzia tohto zákona, v ktorej už je právo na odpoveď obmedzené len pri nepravdivých, neúplných alebo pravdu skresľujúcich skutkových tvrdeniach.