E - pay karty mali byť platobné karty s denným limitom, na ktoré mali Rómovia dostávať dávky v hmotnej núdzi. Na účet mala byť posielaná tridsatina z celkovej sumy denne a to po odčítaní platieb za plyn, elektrinu a vodu. Karty nemali umožňovať výber hotovosti ale iba platbu v obchodoch. Zámerom tohto projektu bolo zabránenie zneužívania sociálnych dávok, nehospodárneho nakladania s nimi a eliminovanie úžery. 

Maximálna cena tohto projektu mala byť štyri milióny eur. O projekte sa hovorilo už od polovice roku 2010,tlačová konferencia k začatiu verejného obstarávania sa konala 18. mája 2011. V lete roku 2011 mal byť projekt testovaný v piatich obciach. V januári 2012 strana Smer - SD žiadala Jozefa Mihála o ukončenie tendru.

Projekt bol vtedajšou opozíciou kritizovaný vo viacerých bodoch. Jedným z hlavných bol denný limit, ktorý by nemusel stačiť na nárazové výdavky. Taktiež by karty nemuseli zabrániť úžere, mohli by totiž byť vymieňané za hotovosť. V neposlednom rade by mohli karty občanov stigmatizovať. 

Projekt bol pozastavený stranou Smeru. Poslanec za Smer Branislav Ondruš kritizoval rezignáciu na kontrolovanie spotrebiteľského správania, ktoré by podľa Nicholsonovej predražilo celý systém.

Do skúšobného obdobia malo byť zapojených päť obcí. Jedna z nich - Čičava - z projektu nakoniec odstúpila pravdepodobne kvôli tlaku úžerníkov. O projekt sa následne prihlásili aj ďalšie samosprávy, ktorých názvy sa nezverejňovali, aby neboli vystavené podobnému tlaku.