DEMAGÓG - Factcheck politických diskusií

Róbert Madej

SMER-SD

O tú tajnú voľbu dlhodobo bojujeme, keď minulá pravicová vláda chcela otvoriť hlasovanie a všetko aby bolo verejné, aby mohli byť poslanci pod tlakom.

Diskusia o správe o stave republiky - 19.06.2017
Pravda

Poslanec Madej správne uviedol fakt, že predstavitelia pravicovej vlády Ivety Radičovej sa vyjadrili za verejnú voľbu v NRSR- či už generálneho prokurátora, ktorú aj schválili, alebo predsedu NKÚ. Zároveň Smer- SD v minulosti jasne vyjadril názor, že verejná voľba týchto funkcionárov nie je žiaduca. Výrok hodnotím ako pravdivý.

V súvislosti, ktorú uvádza poslanec Madej je notoricky známa kauza voľby generálneho prokurátora (2010), keď sa vtedajšie vládne strany (SDKÚ, SaS, Most- Híd a KDH) nevedeli dohodnúť na spoločnom kandidátovi. 

Voľba GP 3. novembra 2010 - pre podozrenia koaličných partnerov jeden voči druhému pristúpili niektorí poslanci k fotografovaniu hlasovacích lístkov (poslanci SaS) pri tajnej voľbe GP. Nasledovali protesty proti takémuto správaniu zo strany Smeru- SD. 

20. apríla 2011- nález Ústavného súdu SR, v ktorom ÚS vyjadril porušenie ústavných práv opozičného (vtedy Smer- SD) kandidáta na GP Dobroslava Trnku a nariadil voľbu opakovať.V opakovanej voľbe GP nebol zvolený. Pravicová vláda sa pokúsila situáciu vyriešiť presadením verejnej voľby GP (17. mája 2011). 

K tejto voľbe sa vyjadril aj predseda Smeru-SD Fico, ktorý povedal, že ak Smer bude súčasťou novej vládnej koalície po parlamentných voľbách 2012, nebude rešpektovať generálneho prokuratúra zvoleného vo verejnej voľbe. Fico tvrdil, že verejná voľba generálneho prokurátora je protiústavná.

Vo všeobecnosti platí, že NRSR rozhoduje o personálnych otázkach (generálny prokurátor, riaditeľ RTVS, riaditeľ NKÚ, predseda NRSR) tajnou voľbou. Predseda najsilnejšej opozičnej strany Richard Sulík svoje preferencie k verejnej voľbe v NR SR  vyjadril nasledovne: " Ak ide volič v parlamentných voľbách k urne, je prirodzené, aby volil tajne ( volí sam za seba). Ak však ide poslanec zvolený občanmi hlasovať, je úplne logické, aby jeho voliči vedeli ako poslanec hlasoval (voliči majú nárok, aby vedeli ako nimi splnomocnený poslanec hlasoval)."

S verejnou voľbou súhlasil aj ďalší z lídrov vtedajšej pravicovej koalície Mikuláš Dzurinda "Od prvej chvíle som nerozumel hystérii, že verejné voľba generálneho prokurátora je niečo zlé, že podpiľujeme akési piliere demokracie. Skoro by som povedal, že je veľmi nenáležité robiť takúto hystériu," upozornil Dzurinda.

Pozitívny prístup k verejnej voľbe predsedu NKÚ prezentoval v roku 2012 aj predseda Mostu- Híd Béla Bugár"My by sme to bez problémov podporili,“ uviedol  Bugár. O tom, že verejná voľba predsedu NKÚ by pomohla boli presvedčení i predsedovia poslaneckých klubov SaS a KDH Juraj Miškov a Pavol Hrušovský. 

Verejnú voľbu kategoricky vylúčil vládny Smer. „Trváme na tajnej voľbe aspoň pri vysokých ústavných činiteľoch. Predseda NKÚ je vážna pozícia,“ povedala predsedníčka poslaneckého klubu Smeru Jana Laššáková.

Zároveň považujeme za potrebné doplniť, že NRSR síce zvyčajne rozhoduje o dôležitých personálnych otázkach tajnou voľbou( predseda NRSR, generálny prokurátor, predseda NKÚ,..) no v prípade generálneho prokurátora a predsedu NKÚ zákon nestanovuje povinnosť NRSR zvoliť GP, alebo predsedu NKÚ tajne. Zákon č. 39/1993. Z.z., o NKÚ, hovorí v paragrafe 8 v súvislosti s voľbou predsedu NKÚ nasledovné: 

"Predsedu a dvoch podpredsedov volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky.

Funkčné obdobie predsedu a podpredsedov je sedem rokov.

Predseda a podpredsedovia môžu byť zvolení najviac na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia."

Zákon č. 153/2001 Z.z., o prokuratúre, zakotvuje v paragrafe 7 odseku 2 súvislosťou s voľbou generálneho prokurátora nasledovné: "Generálneho prokurátora vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“). Funkčné obdobie generálneho prokurátora je sedem rokov; začína plynúť dňom zloženia sľubu generálnym prokurátorom. Toto funkčné obdobie sa predlžuje až do zloženia sľubu novým generálnym prokurátorom. Tá istá osoba nemôže byť opakovane vymenovaná za generálneho prokurátora.

Podľa rokovacieho poriadku NRSR - paragrafu 39 odseku 8 sa tajne hlasuje "v prípadoch ustanovených ústavou alebo ak sa na tom na návrh najmenej 15 poslancov bez rozpravy uznesie národná rada. Taký návrh sa podáva najneskôr do začiatku rokovania o tomto bode programu schôdze národnej rady."

Do účinnosti novely vykonanej zákonom č. 153/2011 Z.z. znel paragraf 39 odsek. 8 nasledovne

"Tajne sa hlasuje v prípadoch ustanovených ústavou,zákonom, pri voľbe alebo pri odvolaní, alebo ak sa na tom uznesie národná rada bez rozpravy. Ak ide o voľbu alebo o odvolanie, národná rada sa môže bez rozpravy uzniesť, že bude o tejto veci hlasovať verejne, ak osobitný predpis neustanovuje inak."

 Prípady tajného hlasovanie predpokladané Ústavou SR sú:

Podľa článku 89, odseku 1 Ústavy SR "Predsedu Národnej rady Slovenskej republiky volí a odvoláva v tajnom hlasovaní Národná rada Slovenskej republiky nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov. Predseda je zodpovedný len Národnej rade Slovenskej republiky."

Podľa článku 90, odseku 1 Ústavy SR "Predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zastupujú podpredsedovia. Tajným hlasovaním ich volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov. Podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky je zodpovedný Národnej rade Slovenskej republiky."

Podľa článku 92, odseku Ústavy SR "Národná rada Slovenskej republiky zriaďuje z poslancov výbory ako svoje iniciatívne a kontrolné orgány; ich predsedov volí tajným hlasovaním."

V iných prípadoch, mimo týchto taxatívne určených Ústavou SR sa o tom, aby sa konala tajná voľba hlasuje. Naposledy takéto hlasovanie prebehlo v súvislosti s tým, aby voľba riaditeľa RTVS prebehla tajne. Za takýto návrh hlasovala prakticky celá vládna koalícia (poslanci Smeru- SD, Mosta- Híd a SNS), naopak proti bola celá opozícia ( poslanci SaS, OĽaNO, Sme rodina, ĽSNS, aj nezaradení poslanci okolo Miroslava Beblavého.)


Dátum zverejnenia analýzy: 18.06.2017