Tzn. "koaličná kríza" sa začala 7. augusta 2017, kedy Andrej Danko, predseda SNS a predseda NR SR, vypovedal koaličnú zmluvu. Danko poslal svojim koaličným partnerom z MOST-HÍD a SMER-SD list, v ktorom vyjadril nespokojnosť so súčasnou zmluvou a zároveň navrhol možnosť rokovaní o novej koaličnej zmluve. Vypovedaním koaličnej zmluvy Danko prekvapil jednak svojich partnerov, no aj niektorých svojich straníkov. Avšak vypovedaním koaličnej zmluvy automaticky neznamená koniec koalície a vôbec nemusí ovplyvniť fungovanie vlády. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. 

Danko poslal svojim koaličným partnerom nasledujúci list, ktorým vypovedal v poradí už druhú koaličnú zmluvu za toto volebné obdobie:

„Vážení koaliční partneri, týmto spôsobom vypovedám koaličnú zmluvu podpísanú 1. septembra 2016 medzi stranami Smer-SD, SNS a MOST-Híd. Ako dôvod uvádzam absolútnu nevyhnutnosť prenastavenia pravidiel v koalícii, novú úpravu pomerov a vzťahov a stanovenie absolútne nových priorít, ktoré sa budú premietať v rámci procesu zostavenia nového rozpočtu s cieľom obnovy dôvery medzi koaličnými partnermi, ako aj dôvery verejnosti ku koalícii. Dobrá sociálno-ekonomická situácia roku 2017 ukazuje, že je nutné sa zamerať na nové výzvy a priority, ktoré je potrebné premietnuť do koaličnej dohody a nového programového vyhlásenia vlády. Keď sa darí ekonomike štátu, musia to pocítiť aj samotní občania. Zároveň Vám navrhujem bilaterálne, resp. multilaterálne rokovania s vedením Slovenskej národnej strany o možnosti zostavenia novej koaličnej zmluvy.“

Z listu vyplýva, že SNS vypovedala koaličnú zmluvu s úmyslom zostavenia novej koaličnej zmluvy. Je nutné dodať, že však samotný podpredseda Jaroslav Paška nevylučoval že by takýto krok mohol viesť aj k pádu koalície.  

Z reakcií koaličných partnerov a straníkov vyplýva, že takýto krok bol nečakaný. MOST-Híd vo svojom vyjadrení napísal: „Je to pre nás prekvapivý krok zo strany Slovenskej národnej strany.“ Premiérova hovorkyňa zase povedala: "Očakáva (Róbert Fico, pozn.), že predseda SNS vysvetlí partnerom absurdný krok Slovenskej národnej strany, ktorý nevnáša do spoločnosti pokoj a stabilitu." DennikN informuje, že o tomto kroku nevedel napríklad ani podpredseda SNS Štefan Zelník. Taktiež, 3. augusta 2017, štyri dni pred vypovedaním zmluvy, ešte predsedovia strán spolu vystúpili na tlačovej konferencii bez náznakov prichádzajúcej kríze. Z týchto reakcií konštatujeme, že takýto krok skutočne prišiel nečakane. 

Prvá koaličná zmluva bola podpísaná 23. marca 2016, a to pre volebné obdobie 2016-2020. Následne 1. septembra 2016 podpísala trojica predsedov Robert Fico (Smer-SD), Andrej Danko (SNS) a Béla Bugár (Most - Híd) novú koaličnú dohodu. Z pôvodnej štvorice strán vypadla strana #Sieť, ktorej päť pôvodných poslancov prešlo do poslaneckého klubu Mosta - Híd.  

Zmluva je podľa Článku V., odseku 1 (.pdf, s. 13) uzatvorená na dobu určitú „ (...) a to v trvaní do dňa, kedy sa v zmysle platnej právnej úpravy začne volebná kampaň pred nasledujúcimi voľbami (...)“. Vypovedanie zmluvy je spomenuté v odseku 3 rovnakého článku: „Všetky zmeny, doplnky, dodatky alebo prípadné zrušenie tejto dohody musia byť vyhotovené písomne a podpísané predsedami koaličných strán.“ Viacerí právnici však dodávajú, že samotná zmluva je len kvázi právny dokument. Advokát Peter Kubina sa nechal počuť, že vypovedanie koaličnej zmluvy "z ústavnoprávneho hľadiska to neznamená nič." Marek Domin z Katedry ústavného práva PFUK zase poznamenáva „Zmena koaličnej zmluvy v priebehu volebného obdobia či jej nahradenie inou tak žiadnym spôsobom priamo neovplyvňuje fungovanie vlády, Národnej rady či iných ústavných orgánov.“ V závere svojej práce tiež konštatuje, že koaličná dohoda je skôr politický než právnický dokument. Na základe týchto informácií hodnotíme, že ukončenie koaličnej zmluvy je úkon, ktorý automaticky nevedie k vystúpeniu z koalície, čo potvrdzuje Paškove slová.