...keď sme chceli program ("krompáča a lopaty, pozn.) rozšíriť (zhruba na 500 ľudí, pozn.) tak vláda zmenila Zákonník práce, a tým nám znemožnila pokračovať v tomto programe.
Od spustenia projektu "krompáče a lopaty" v Banskobystrickom samosprávnom kraji (BBSK) v apríli 2014 počítalo vedenie kraja s jeho postupným rozširovaním a dlhodobosťou (viď overenie Kotlebovho výroku o projekte v rovnakej diskusii k voľbám do VÚC). V čase prijatia novely Zákonníka práce bolo do programu regionálneho zamestnávania zapojených 14 obcí, číslo 20 bol pôvodne zamýšľaný cieľ. Účelom prijatia novely bolo predovšetkým riešenie problémov spojených s praxou agentúr dočasného zamestnávania. Marian Kotleba svojim výrokom vytvára falošnú kauzalitu, keď tvrdí, že vláda "zmenila Zákonník práce" v náväznosti na zámer BBSK projekt rozšíriť. Z tohto dôvodu hodnotíme výrok predsedu Banskobystrického kraja ako zavádzajúci.
Podobný výrok Mariana Kotlebu zaznel už 14. februára 2016 v rozhovore pre Topky.sk. Rovnako ním kritizoval vládu SR za znemožnenie rozšírenia a pokračovania projektu BBSK prostredníctvom novely Zákonníka práce. Najsilnejšia kritika vládnej novely zo strany vedenia kraja sa však nachádza už v letnom vydaní propagačného časopisu Bystrický kraj: "Žiaľ, smerácka vláda, vidiac tieto úspechy, s cieľom zabrániť popularite predsedu BBSK, napokon projekt regionálnej zamestnanosti zastavila. Schválila novelu zákonníka práce č. 14/2015 Z. z., ktorou od 1. marca 2015 znemožnila prideľovanie zamestnancov obcí na práce pre BBRSC. V situácii, keď je nezamestnanosť v našom kraji druhé najvyššia na Slovensku, keď tu máme doslova armádu nezamestnaných, je tento krok vlády fackou všetkým slušným občanom" (.pdf, s. 1).
Novela Zákonníka práce č. 14/2015 Z. z. nadobudla účinnosť 1. marca 2015. Jej hlavným cieľom bolo "riešenie problémov vyskytujúcich sa v aplikačnej praxi pri dočasnom prideľovaní zamestnancov"(DPZ). Konkrétne mala byť novým opatrením proti obchádzaniu ustanovení takejto formy zamestnávania, zanedbávaniu porovnateľných pracovných a mzdových podmienok dočasne pridelených zamestnancov, a na podporu spravodlivej hospodárskej súťaži medzi agentúrami dočasného zamestnávania a zamestnávateľmi.
Chýbajúca úprava dĺžky DPZ bola stanovená na dva roky, a opätovné predĺženie dočasného pridelenia u toho istého zamestnávateľa na najviac päťkrát. Obmedzenia sa nevzťahujú na prípady záskoku počas materskej alebo rodičovskej dovolenky, či počas pracovnej neschopnosti zamestnanca. Na druhej strane, dotkli sa i už existujúcich dočasných pridelení.
Podľa čl. I, ods. 7 novely sa za dočasné pridelenie považuje aj taký výkon práce zamestnancom, kedy
a) právnická osoba alebo fyzická osoba ukladá zamestnancovi pracovné úlohy, organizuje, riadi a kontroluje jeho prácu a dáva mu na tento účel pokyny,
b) táto činnosť sa vykonáva prevažne v priestoroch právnickej osoby alebo fyzickej osoby a prevažne jej pracovnými prostriedkami alebo táto činnosť sa prevažne vykonáva na zariadeniach právnickej osoby alebo fyzickej osoby a c) ide o činnosť, ktorú má právnická osoba alebo fyzická osoba ako predmet svojej činnosti zapísanú v príslušnom registri.
Týmto opatrením bolo agentúram dočasného zamestnávania znemožnené tváriť sa, že neposkytuje zamestnancov, ale len službu, v akom prípade by fakticky nespadala pod označenie agentúra dočasného zamestnávania.
Autorky portálu podnikam.sk Lucia Regecová a Danica Valentová uvítali sprísnenú úpravu DPZ, zároveň však upozornili na jej možné negatívne dôsledky, ako napríklad zníženie flexibility práce a ochoty zamestnávateľov prijímať nových zamestnancov.