DEMAGÓG - Factcheck politických diskusií

Juraj Blanár

SMER-SD

...mnohé veci sa dostali do trestného poriadku, ktoré hovoria o tom, ako bojovať proti násiliu.

Beblavý, Blanár, Klus a Paška v TA3 - 26.02.2018
Pravda

Výrok odkazuje na právne prostriedky boja proti násiliu. V súčasnosti môže byť násilie klasifikované ako priestupok alebo trestný čin, a teda sa ich úpravou zaoberá Trestný zákon a Trestný poriadok. Juraj Blanár vo svojom výroku odkazuje na dva zákony, ktorými sa menilo a dopĺňalo znenie Trestného zákona. Prvý, zákon č. 397/2015 ktorým sa na účely Trestného zákona ustanovuje zoznam látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom účinný od 1. januára 2016, zmenil znenie § 208 odseku 1, čím zo základnej skutkovej podstaty vypadlo slovo "týra" čo v praxi znamenalo, že páchateľ sa nemusel dopustiť "týrania" (určité sústavné konanie) ale na naplnenie skutkovej podstaty postačí aj jednorázové, či ojedinelé konanie. Druhý zákon č. 316/2016 Z.z. o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únií účinný od 1. januára 2017, preformuloval § 208 odsek 2. Účelom tohto doplnenia, malo byť zavedenie trestnoprávneho postihu páchateľov v prípade konaní, ktoré boli opakovane vyhodnotené ako priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, nakoľko pôvodné znenie viedlo k aplikačným problémom. Taktiež 1. januára 2018 vstúpil do platnosti zákon o obetiach trestných činov, ktorý priniesol definíciu domáceho násilia. Tento zákon bol vládnym návrhom. Výrok hodnotíme ako pravdivý. 


Zákon č. 397/2015 ktorým sa na účely Trestného zákona ustanovuje zoznam látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom, preformuloval znenie § 208 odseku 1. Pôvodné znenie § 208 odseku 1 znelo:  „Kto týra blízku oso­bu ale­bo oso­bu, kto­rá je v je­ho sta­ros­tli­vos­ti ale­bo vý­cho­ve, spô­so­bu­júc fy­zic­ké utr­pe­nie ale­bo psy­chic­ké utr­pe­nie (a nas­le­do­va­li jed­not­li­vé ko­na­nia uve­de­né v pís­me­nách a) až e)“. Po novelizácií znie § 208 odsek 1 nasledovne: „Kto blíz­kej oso­be ale­bo oso­be, kto­rá je v je­ho sta­ros­tli­vos­ti ale­bo vý­cho­ve, spô­so­bí fy­zic­ké utr­pe­nie ale­bo psy­chic­ké utr­pe­nie (a nas­le­du­jú ko­na­nia uve­de­né v pís­me­nách a) až e)“. Táto zmena priniesla nový pohľad na trestný čin týrania blízkej alebo zverenej osoby, nakoľko zo skutkovej podstaty vypadlo slovo "týra" (reprezentujúce sústavnejšie konanie). V aplikačnej praxi to znamená, že na naplnenie skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej alebo zverenej osoby postačí aj jednorázové, či ojedinelé konanie (udretie, jednorázová bitka, ojedinelé vyhrážanie, a pod.). Na druhej strane, niektorí odborníci tvrdia, že pojem "týranie" by malo reprezentovať dlhšiu dobu pretrvávajúce protiprávne konanie, nakoľko tento pojem je aj naďalej obsiahnutý v názve predmetného trestného činu. Tieto nezrovnalosti môžu viesť k nejednotnému výkladu skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej alebo zverenej osoby.

Zákon č. 316/2016 Z.z. o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únií, doplnil § 208 Trestného zákona o odsek 2. Pôvodné znenie § 208 odseku 2 znelo: "Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý."  Táto formulácia viedla k aplikačným problémom pri aplikácií ustanovenia, nakoľko v ňom: "nebola jednoznačne obsiahnutá objektívna stránka skutkovej podstaty hovoriaca o tom, že páchateľ sa dopustil obdobného činu dvakrát." Nové znenie § 208 odseku 2 znie: "Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto spácha obdobný čin ako je čin uvedený v odseku 1, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý". 

Zákon o obetiach trestných činov, ktorý vstúpil to platnosti 1. januára 2018, prvýkrát priniesol definíciu domáceho násilia ako "Trestný čin spáchaný násilím alebo hrozbou násilia na príbuznom v priamom rade, osvojiteľovi, osvojencovi, súrodencovi, manželovi, bývalom manželovi, druhovi, bývalom druhovi, rodičovi spoločného dieťaťa alebo inej osobe, ktorá s páchateľom žije alebo žila v spoločnej domácnosti." Okrem definície domáceho násilia priniesol tento zákon aj lepší prístup k spravodlivosti pre obete trestných činov. "Nová úprava zahŕňa nie len odškodňovanie pri násilných trestných činoch, ale ustanovuje aj niektoré pojmy a definuje práva obetí trestných činov ako právo na informácie a rozsah informácií, právo na poskytnutie odbornej pomoci, právo na právnu pomoc a psychologickú pomoc a iné."

Násilie môže mať podobu priestupku alebo trestného činu. Trestný zákon č. 300/2005 Z.z. klasifikuje tieto trestné činy týranie blízkej a zverenej osoby (§ 208), ublíženie na zdraví (§ 155 až 157), obmedzovanie osobnej slobody (§ 183), vydieranie (§ 189), hrubý nátlak (§ 190), nátlak podľa (§ 192), znásilnenie (§ 199), sexuálne násilie (§ 200), sexuálne zneužívanie (§ 201), nebezpečné vyhrážanie (§ 360), nebezpečné prenasledovanie (§ 360a), obmedzovanie slobody pobytu (§ 184) a úkladná vražda (§ 144). 

Dátum zverejnenia analýzy: 25.02.2018
Naspäť
Nahlásiť chybu