Problém proximity deficitu pomenoval súčasný riaditeľ Inštitútu J. Delorsa - Y. Bertoncini ako hlavný problém nízkej volebnej účasti pri voľbách do EP. Podľa Bertonciniho nízka účasť nie je dôsledkom legitimizačného deficitu, ale spôsobená tzv. proximity deficitom. Jeho definíciu Bertoncini vo svojom článku neuvádza, dá sa však odvodiť, že pod týmto pojmom rozumie geografickú vzdialenosť medzi rozhodovateľom a miestom dôsledku. Ján Oravec si svoju tézu o čiastočne upravuje, nejedná sa však o významnú zmenu a jeho výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

J. Oravec vychádza z článku (.pdf) Yves Bertonciniho, riaditeľa Notre Europe - Jacques Delors Institute. Bertoncini uvádza, "Namiesto toho, aby sme sa poddali povrchnému pokušeniu zvaliť vinu na tých občanov, ktorí sa nezúčastnia volieb, je potrebné brať na zreteľ nízku účasť voličov, ktorá trpí proximity deficitom, nie však deficitom legitimačným. (vlastný preklad, pozn.)" Bertoncini ďalej tvrdí, že "Voľby do Európskeho parlamentu v máji 2014 budú trpieť, tak ako predošlé voľby, proximity deficitom, a nie legitimačným deficitom."

To, čo konkrétne proximity deficit znamená, sa v Bertonciniho článku neuvádza. Nepodarilo sa nám nájsť žiadnu definíciu proximity deficitu, zmienka o proximity deficite sa uvádza v dizertačnej práci K. Haugen z Umea University v Švédsku. Proximity deficit K. Haugen spomína v súvislosti so vzťahmi v rodine a podobnými sociálnymi záležitosťami, pričom definuje problém vzďaľovania pri výskume kvality týchto vzťahov.