Je pravdou, že Bratislavský kraj sa od ostatných krajov na Slovensku od roku 2004 vzdialil, napríklad čo sa týka regionálneho HDP alebo priemernej nominálnej mesačnej mzdy. Napriek tomu, že rozdiely medzi ostatnými krajmi sa v danom období mohli znížiť a miera zamestnanosti sa medzi regiónmi za sledované obdobie podstatne nezmenila, považujeme výrok za pravdivý.

V štúdii (.pdf, str. 28-34) D. Slobodu z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika sú popísané tri ukazovatele, ktoré autor hodnotí ako najvhodnejšie pre porovnanie medziregionálnych rozdielov, a to regionálny hrubý domáci produkt v parite kúpnej sily, regionálna miera zamestnanosti vo veku 15-64 rokov a priemerná regionálna nominálna mesačná mzda.

Uvádzame priebeh sledovaných ukazovateľov pre všetkých osem slovenských VÚC, za obdobie 2004-2013. 

Nárast medziregionálnych rozdielov možno vidieť najjasnejšie pri porovnaní regionálneho HDP, kde sa Bratislavský kraj výrazne vzdialil od ostatných krajov. Tento fakt však môže byť spôsobený aj tým, že mnoho firiem na Slovensku majú svoje sídlo v Bratislave, avšak svoju pracovnú činnosť vykonávajú na inom mieste na Slovensku.

Pri ukazovateli miery zamestnanosti je situácia približne rovnaká ako pred desiatimi rokmi, rozdiely sa za ten čas ani nezotreli, a ani neprehĺbili.

Priemerná nominálna mesačná mzda za celé sledované obdobie narástla, čo je pozitívny fakt. Bratislavský kraj sa však vzdialil od ostatných regiónov Slovenska, a tu sa rozdiel medzi regiónmi prehĺbil.

Pri všetkých troch ukazovateľoch môžeme pozorovať pozitívny priebeh, nakoľko sa všetky zvýšili. Je pravdou, že Bratislavský kraj sa od ostatných krajov vzdialil, avšak oproti roku 2004 je divergencia medzi zvyšnými siedmimi krajmi o niečo nižšia. Najmenej vyspelým ostáva Prešovský kraj, avšak ostatné sa k sebe v rámci hodnotených ukazovateľov priblížili.