Niektoré z interpretácií šaríje skutočne hovoria o trestaní nevery, homosexuality, či urážaní boha smrťou, väčšina štátov s prevahou moslimského obyvateľstva však takúto interpretáciu islamu a šaríje neuznáva. Taktiež možno nájsť odkazy k extrémnym trestom aj v kresťanskej kultúre, aj keď v súčasnej dobe nie sú praktizované žiadnym štátom. Danko taktiež nesprávne definuje šaríju ako trestné právo islamu. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.

Šaríja nie je pevne daný text ani právny systém, a nie je to ani trestné právo, ako uvádza Danko. Podľa základnej definície sa jedná (.pdf) o náboženské právo pokrývajúce občianske aj trestné otázky, ale niekedy je šaríja vnímaná skôr ako súbor odporučení pre moslimov alebo súbor učení o základných moslimských textoch. Šaríja vychádza v prvom rade z koránu a zo sún (prorokových učení), ale môžu sem byť zahrnuté aj ďalšie texty. Pramene zahrnuté do šárije, jej účel a interpretácie sa značne líšia v jednotlivých moslimských štátoch, prúdoch a komunitách. Niektoré z týchto interpretácií môžu (.pdf, s. 17) trestať neveru, homosexualitu alebo urážanie boha smrťou.

Krajín, kde je islam väčšinovým náboženstvom je v súčasnej dobe 49 (.pdf, s 155). Z nich väčšina nepraktikuje formu šaríje, ktorá by viedla k extrémnym trestom, ktoré spomína Danko. Nižšie môžme vidieť prehľad krajín, ktoré podľa správy OSN o trestoch smrti (.doc) majú zákony umožňujúce udeľovať tresty smrti za konsenzuálne sexuálne akty, zmenu náboženstva alebo urážanie náboženstva, a aktívne tieto zákony presadzujú.

Štáty s trestom smrti za neveru, homosexualitu, zmenu náboženstva a urážku náboženstva:

Zdroj: OSN

Poslednou krajinou, ktorá sa snažila o zavedenie trestu smrti pre homosexuálov, je Uganda, kde bol minulý rok prijatý zákon, na základe ktorého môže byť homosexualita trestaná až doživotným väzením. Trest smrti bol napokon z návrhu vypustený. Uganda je pritom podľa posledného sčítania ľudu prevažne kresťanskou krajinou, moslimovia tu tvoria približne 12 % menšinu. Zákon proti homosexualite tu bol presadzovaný najmä kresťanskými skupinami.

Trest smrti nie je videný ako neprijateľný ani v kresťanstve. Podľa Starého zákona môže byť smrť za určitých okolností adekvátnym trestom za vraždu ale napríklad aj incest, neveru, bestialitu, uctievanie idolov, znevažovanie boha, znevažovanie rodičov, otroctvo či mágiu. Konkrétne k nevere Lv 20:10 (.pdf, s. 119) hovorí:  "Kto bude súložiť s vydatou ženou, s manželkou svojho blížneho, tak cudzoložník ako cudzoložnica musia zomrieť." Podobne sa Biblia stavia aj k mužskej homosexualite Lv 20:13 (.pdf, s. 19): "Kto by spal s mužom tak, ako sa obcuje so ženou, obaja spáchali ohavnosť, musia zomrieť, ich krv bude na nich." Treba však poznamenať, že postoj (.pdf) kresťanov k trestu smrti sa podobne ako u moslimov naprieč spektrom značne líši od úplného odmietania cez uznanie v určitých prípadoch až ku interpretácii blízkej zneniu svätého písma.