Andrej Kiska vo svojom vystúpení v parlamente 7. októbra každého vyzval na pomoc a na rešpektovanie zákonov a rozhodnutí, tým aj rozhodnutie o prerozdelenie migrantov. Prezident sa už dlhodobo vyjadruje v zmysle dôležitosti pomôcť a prijať migrantov. V minulosti kritizoval povinný charakter kvót, na tom sa zhodli aj s Národnou radou. Nie je ale jediný ústavný činiteľ, ktorý hovorí o prijatí migrantov a rešpektovaní povinných kvót. Podobne sa vyjadruje aj Verejná ochrankyňa práv, dokonca aj opozičné strany sa prihlásili k rešpektovaniu kvót po rozhodnutí Rady ministrov vnútra. Preto hodnotíme tento výrok Petra Pellegriniho ako nepravdivý.


Peter Pellegrini v tomto vyjadrení ako keby zabudol na orgán verejného ochrancu práv, ktorý je podľa Ústavy Slovenskej republiky je ústavným činiteľom:

"Verejný ochranca práv je nezávislý orgán Slovenskej republiky, ktorý v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom chráni základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb v konaní pred orgánmi verejnej správy a ďalšími orgánmi verejnej moci, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom." (zdroj: článok 151a ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky )

Jana Dubovcová, verejná ochrankyňa práv Slovenskej republiky už v lete jasne podporovala prijatie migrantov. Svoj postoj dáva najavo aj podporou iniciatívy Kto, keď nie my?, v rámci ktorej dobrovoľníci ponúkajú svoju pomoc utečeneckým vysídleným rodinám. Kritiku a názor Dubovcovej bolo počut aj pri kauze neprimeraného zásahu polície v utečeneckom tábore v Medveďove. Ochrankyňa práv sa zúčastnila stretnutia verejných ochrancov práv z krajín V4 vo Vyšehrade, na ktorom sa dohodli a podpísali sa pod spoločné vyhlásenie verejných ochrancov práv s názvom People first (.pdf). V tomto vyhlásení sa zaväzujú, že:

"[Budeme sa vždy] snažiť o to, aby predstavitelia orgánov verejnej správy a štátu pristupovali v našich krajinách k migrantom a utečencom s ľudským a nedegradujúcim prístupom, založeným na práve, európskych smerniciach a záväzkoch vyplývajúcich z medzinárodných a európskych zmlúv. V prípadoch, v ktorých takéto zaobchádzanie nebude zaručené, sa nebojíme o tom prehovoriť
nahlas. V občianskej spoločnosti podporujeme tie skupiny, ktoré poskytujú pomoc migrantom vo všetkých štyroch krajinách. [...]
Títo ľudia vyžadujú osobitnú ochranu a z rovnakých dôvodov je im ju potrebné
poskytnúť aj v prijímajúcich krajinách. [...]
Štáty majú rozhodnúť o udelení medinárodnej ochrany na základe individuálneho
a dôkladného skúmania situácie týchto ľudí. [...]
Pevne veríme, že prevzatie zodpovednosti za utečencov je morálnou a právnou povinnosťou štátov Európy. Prijímanie cudzincov utekajúcich pred prenasledovaním je časom preverenou praxou civilizovaných spoločností od počiatku vekov."

Na základe vyjadrení verejnej ochrankyne práv môžeme skonštatovať, že je za prijatie migrantov, a teda jej názor nesúhlasí s postojom vlády.


Prezident Andrej Kiska už dlhodobo zdôrazňuje dôležitosť pomoci, ktorú Slovensko môže poskytnúť pre migrantov, avšak povinný charakter kvót kritizoval v minulosti aj on. Prezident vystúpil v Národnej rade 7. októbra 2015 k utečeneckej kríze. Jeho prejav vyvolal nesúhlas a kritiku u poslancov strany SMER-SD. Prezident v tomto prejave znovu vyhlásil, aká dôležitá je vzájomná pomoc a súdržnosť európskych krajín, ďalej pokračoval svojím názorom o prijatí migrantov:

"Viackrát som tiež povedal, že podľa môjho názoru Slovensko má kapacitu pomôcť. Že prijatie niekoľko sto alebo aj tisíc ľudí utekajúcich pred vojnou a násilím by bolo v silách Slovenska. Myslím, že by to bolo aj prijateľné pre väčšinu našich občanov, ak by sme im takéto rozhodnutie pokojne, presne a spoločne vysvetľovali. Nešlo by o žiadne ohrozenie Slovenska, ani by to nemalo nijaký vplyv na lepší alebo horší život ľudí na Slovensku." (zdroj: dennikn.sk)

Prezident skutočne zdôraznil dôležitosť rešpektovania rozhodnutí a zákonov, s tými aj rozhodnutie o prerozdelovaní migrantov, ktoré bolo prijaté Radou ministrov 22. septembra 2015 v Bruseli.

"Ako prezident a reprezentant Slovenskej republiky navonok považujem za svoju ústavnú aj osobnú zodpovednosť a povinnosť vystupovať aj dovnútra na strane záväzkov Slovenskej republiky, a ak treba ich aj pripomínať: Slovenská republika uznava a dodržiava vseobecne pravidla medzinarodneho prava, medzinarodne zmluvy, ktorymi je viazana, a svoje dalsie medzinarodne zavazky. Toto je naša povinnosť, zaväzuje rovnako prezidenta aj všetky orgány verejnej moci na Slovensku." (zdroj: dennikn.sk)

Vláda a predseda vlády už pred prijatím rozhodnutia tvrdili, že nebudú rešpektovať povinné kvóty. Po prijatí kvót hneď avizovali, že podajú žalobu na Európsku úniu. Krajina túto možnosť samozrejme má, avšak aj experti na európske právo poukazovali na to, že Slovensko má len veľmi malú šancu na to, že uspeje na súde. Vláda na výjazdovom rokovaní v Nitre schválila žalobu kvôli kvótam a rozhodla, že mandát od Národnej rady k tomu nepotrebuje. S avizovanou žalobou nesúhlasia politické strany MOST-HÍD a KDH. Koalícia strán OĽaNO-NOVA sú tiež za rešpektovanie rozhodnutia Rady ministrov vnútra o povinných kvótach.