Erika Jurinová
OĽaNO
Vieme, že aj teda keď už bola celkom zrušená vlastne rovná daň, tak toto prostredie sa nijako nezblížilo (rozdiel medzi chudobnými a bohatými, pozn.).
Zrušenie rovnej dane, ktorá bola pôvodne zavedená v roku 2004, "bolo súčasťou širokého daňovo-odvodového balíčka v novele zákona o dani z príjmov. Pri fyzických osobách sa zaviedla druhá sadzba dane 25 percent, firmy museli začať platiť preddavky 23 percent. Vláda očakávala, že opatrenia zásadne znížia nerovnosti v príjmoch ľudí."
Podľa analýzy spoločnosti Allianz z roku 2014 je úroveň majetkovej nerovnosti Slovenska jedna z najnižších v Európe. Podľa nej vlastní desať percent najbohatších ľudí u nás asi tretinu celkového majetku, čo je v porovnaní s inými európskymi štátmi pozitívny výsledok.
Podla analýzy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť sa však zmeny "najviac dotkli domácností, ktoré patria medzi 40 percent s najlepšími príjmami. Na druhej strane, zmeny boli nepatrné u domácností s najnižšími disponibilnými príjmami."
Naviac, z nedávnej analýzy Trendu vyplýva, že "pravdepodobnosť zamestnania sa a rovnako aj odpracované hodiny (existujúcich zamestnancov) klesnú iba minimálne. Následkom je mierne zvýšenie (0,1%) miery nezamestnanosti. Výsledky naznačujú, že v dlhodobom horizonte môže táto zmena znížiť úroveň HDP o 0,4%."
Aj napriek tomu, že "najmenšie rozdiely v príjmoch medzi najbohatšími a najchudobnejšími sú v Dánsku, Slovinsku, na Slovensku a v Nórsku", "príjmovú nerovnosť (na Slovensku, pozn.) odhaľujú aj ďalšie ukazovatele. „Horných 10 % obyvateľov zarábalo viac ako 1 452 eur v hrubom. Decilový podiel, teda podiel minimálnych miezd horných 10 % a maximálnych miezd dolných 10 %, bol 3,8."
Čo sa samotnej chudoby na Slovensku týka, ohrozených ňou bolo "na Slovensku v roku 2014 12,6 percenta obyvateľov, čo predstavuje 660-tisíc osôb. V porovnaní s predchádzajúcim rokom nastal mierny pokles počtu osôb ohrozených chudobou, a to o 0,2 percentuálneho bodu."