Na Facebooku sa šíria príspevky, ktoré označujú kružnice na radarových snímkach za dôkaz ovplyvňovania počasia. Tie môžu vzniknúť v dôsledku spôsobu, akým radar pri rôznych eleváciách sníma atmosféru, alebo ako prejav zvýšenej odrazivosti vo vrstve topenia. Nejde o dôkaz kruhového útvaru vytvoreného radarom ani o manipuláciu so zrážkami. Rádiolokátory, okolo ktorých tieto kružnice vznikajú, slúžia na zvýšenie presnosti predpovedí počasia a ochranu pred búrkami a povodňami.

Príspevky sa šírili najmä koncom augusta a začiatkom septembra 2026. Najvirálnejšie z nich, (archivované tu, tu, tu, tu tu a tu) dosiahli do 22. septembra 2026 stovky reakcií, komentárov a zdieľaní.

Čo sú kružnice na radare a prečo vznikajú

Zakladateľ portálu iMeteo Peter Minárik vo vyjadrení pre Demagog.sk z 3. septembra, vysvetlil, že kružnice na radare nie sú reálnym kruhovým útvarom v atmosfére a už vôbec nejde o radar, ktorý by rozpúšťal zrážky: „Sú to artefakty spôsobu, akým meteorologický radar skenuje atmosféru.“

Kružnicové útvary na radare. Zdroj: SHMÚ, Facebook

Artefakty vznikajú tak, že radar postupne sníma atmosféru pod rôznymi uhlami. Anténa sa otáča o 360 stupňov a pri každom otočení vysiela lúč pod určitým uhlom. 

Ak radarový lúč v určitej výške pretne rozsiahlu vrstvu kvapiek alebo ľadových častíc, zachytí ju približne v rovnakej vzdialenosti od radaru vo všetkých smeroch. Keďže sa anténa otáča dookola, body, v ktorých lúč túto vrstvu zachytí, vytvoria na dvojrozmernej radarovej mape kružnicu so stredom presne v polohe radaru.

Keď radar zmení uhol a atmosféru premeria znova, vznikajú zdanlivo ďalšie kružnice okolo radaru. „V atmosfére tak vznikajú akoby kužeľovité vrstvy, ktoré radar premeriava, a priestory medzi nimi, ktoré nepremeriava,“ uvádza Minárik. 

Na radaroch je možné zachytiť aj ďalší kružnicový efekt, ktorý tiež spomínajú viaceré príspevky. Rovnako ide o kružnice na mape – v tomto prípade sa vyskytujú v pásme zvýšenej oblačnosti. Tento jav sa nazýva zvýšená rádiolokačná odrazivosť vo vrstve topenia.

Kružnicové útvary na radare. Zdroj: SHMÚ, iMeteo

Efekt vzniká v časti atmosféry, kde sa ľadové kryštáliky začínajú meniť na dážď. Keď sa kryštáliky začnú topiť, na ich povrchu vznikne vrstva vody, takže sa javia ako veľké kvapky s vysokou odrazivosťou. Keďže voda odráža radarové žiarenie výrazne účinnejšie než ľad, radar ich preto môže snímať ako veľmi silné zrážkové častice a nameria umelo zvýšenú odrazivosť. 

Tento úkaz je možné najčastejšie pozorovať pri rozsiahlych, plošných zrážkach, ale môže ísť aj o detekciu vertikálne málo mohutnej oblačnosti alebo nízkej zrážkovej oblačnosti, ktorú možno pozorovať najmä v zimných mesiacoch tesne pri zemi. 

Portál iMeteo kružnice na radare vysvetľoval opakovane napríklad aj v roku 2021 či 2025.

„Všetky tieto javy, hoci vyzerajú na radare záhadne, sú len prejavom fyzikálnych zákonov a technických obmedzení merania,“ uvádza portál v staršej reakcii z októbra 2025.

SHMÚ oba tieto javy v súvislosti s radarovými snímkami popisoval na svojich stránkach ešte v roku 2019.

Rádiolokátory nevedia rozbíjať oblačnosť

Niektoré príspevky naznačujú, že kružnice sú dôsledkom rozbíjania oblačnosti, ktoré spôsobujú záhadné zariadenia.

Tieto zariadenia sú v skutočnosti rádiolokátory umiestnené na štyroch strategických bodoch na Slovensku: Malý Javorník, Kojšovská hoľa, Kubínska hoľa a Španí laz. 

„Tvrdenie, že meteorologické radary na Malom Javorníku, Kojšovskej holi alebo radar Skalky pri Protivanove „púšťajú“ či „rozpúšťajú“ zrážkovú oblačnosť, nemá žiadny fyzikálny ani meteorologický základ. Ide o meracie zariadenia, ktorých úlohou je sledovať hydrometeory v atmosfére – najmä kvapky vody, ľadové častice či krúpy – na základe odrazu vyslaného elektromagnetického signálu. Nie sú určené a ani technicky schopné meniť vývoj oblačnosti alebo zrážok,“ reaguje Minárik.

Účelom rádiolokátorov je zvýšiť presnosť predpovedí na ochranu pred extrémnymi poveternostnými javmi, ako sú búrky alebo povodne. Zariadenia boli nainštalované v rámci protipovodňového projektu POVAPSYS v roku 2015. Ich pokročilé technológie, vrátane dopplerovského a polarimetrického režimu, umožňujú presné meranie zrážok a rozlišovanie ich typu, čo je dôležité pre synoptickú meteorológiu. 

Podľa SHMÚ rádiolokátory každých päť minút vykonávajú merania, pri ktorých zachytávajú oblačnosť a zrážky vo svojom dosahu. Radar cez parabolickú anténu vyšle krátky impulz elektromagnetického žiarenia. Ten sa odrazí od kvapiek a ľadových častíc v atmosfére a vráti sa späť. Podľa toho, kam bola anténa natočená a ako dlho signálu trvala cesta tam a späť, radar určí, kde sa cieľ nachádza. Sila vráteného signálu prezrádza, aké intenzívne zrážky sú, a z toho, ako sa signál medzi jednotlivými impulzmi mení, radar vypočíta, či sa zrážky pohybujú smerom k nemu alebo od neho. 

„Zmena alebo postupné miznutie radarových odrazov preto sama osebe nedokazuje ani to, že sa „rozpustila oblačnosť“. Radar totiž nesleduje oblačnosť tak, ako družicový snímok. Sleduje najmä častice, ktoré dostatočne odrážajú radarové žiarenie. Ak sa zrážkové častice vyparia alebo sublimujú, zoslabnú, presunú sa mimo oblasti, prípadne ich radar pri ďalšom skene v rovnakej intenzite nezachytí, radarové echo zoslabne alebo zmizne. Ide o úplne bežný meteorologický vývoj“, dodáva Minárik. 

Údaje z rádiolokátorov sa spracúvajú na centrálnom serveri SHMÚ Koliba a následne sú poskytnuté verejnosti vo forme dát a vizualizácií. Tieto dáta slúžia nielen na domáce využitie, ale sú aj súčasťou medzinárodnej výmeny v rámci európskej siete OPERA a výmeny s okolitými štátmi.

HAARP sa na Slovensku nenachádza

Niektoré príspevky spájajú kružnice na radare so systémom HAARP. HAARP je skratkou pre vysokofrekvenčný aktívny aurorálny výskumný program (v originále High-frequency Active Auroral Research Program) a predstavuje zariadenie na výskum vyšších vrstiev Zeme.

Tento výskumný projekt sa nachádza v Gakone na Aljaške. Od roku 1993 je prevádzkovaný vzdušnými silami USA a v roku 2015 ho prevzala University of Alaska Fairbanks.

Systém HAARP nachádzajúci sa na Aljaške. Foto: Secoy, A CC BY-SA 4.0

HAARP dokáže simulovať atmosférické javy, čo vedcom umožňuje analyzovať procesy, ktoré sú v prirodzených podmienkach ťažko pozorovateľné. Experimenty zahŕňajú napríklad vytváranie plazmových štruktúr, generovanie nízkofrekvenčných vĺn alebo produkciu slabých žiarení pripomínajúcich polárnu žiaru. Štúdium ionosféry následne umožňuje zlepšiť technológie komunikácie, navigácie a predpovedania vesmírneho počasia. 

HAARP je spojený s viacerými konšpiračnými teóriami, napríklad že dokáže ovládať počasie či dokonca vytvárať živelné katastrofy. Tento mýtus však nemá vedecký základ. Rádiové vlny, ktoré HAARP generuje, neinteragujú s troposférou ani so stratosférou, čo sú vrstvy atmosféry, v ktorých vzniká počasie. Keďže vysielané frekvencie nie sú v týchto vrstvách pohlcované, nemajú vplyv na oblačnosť, zrážky alebo iné meteorologické javy.

V minulosti bol HAARP bez dôkazov spájaný so zemetraseniami v Turecku, Venezuele a na východe Slovenska či so záplavami na juhovýchode Španielska.

Dezinformácie, že štyri rádiolokátory na území Slovenska predstavujú systém HAARP, sa šíria dlhodobo a boli opakovane vyvrátené.

Záver

Kružnicové útvary na radare nie sú dôkazom prítomnosti systému HAARP ani manipulácie počasím nad našim územím. Tieto javy vznikajú v dôsledku spôsobu, akým radar pri rôznych eleváciách sníma atmosféru, alebo ako prejav zvýšenej odrazivosti vo vrstve topenia. Rádiolokátory, ktoré sa nachádzajú v strede kružníc, neslúžia na manipuláciu počasia, ale na zvýšenie presnosti predpovedí počasia a ochranu pred búrkami a povodňami. Príspevky sme v rámci našej spolupráce so spoločnosťou Meta označili ako nepravdivé.