Ministerstvo životného prostredia jedná v roli sprostredkovateľa financií z EÚ na obdobie 2021-2027 a riadiaceho orgánu operačného programu Kvalita životného prostredia v období 2014-2020. Podľa tlačovej správy z 12. decembra 2024 MŽP rozdelilo takmer 600 miliónov € v dotáciách z eurofondov a výrazne zrýchlilo vyplácanie podpory na obnovu rodinných domov. Zatiaľ však neboli zverejnené obdobné informácie od iných ministerstiev, ktoré by umožnili porovnanie. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. ...

Agentúra NMS vykonala prieskum o tom, či Slováci súhlasia, aby bolo v Ústave Slovenskej republiky ukotvená existencia iba dvoch pohlaví. Tento návrh podľa prieskumu podporuje 69 % opýtaných. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. ...

Tomáš Taraba tvrdí, že v prípade nedostatku elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov existujú len dve alternatívy schopné zabezpečiť rovnováhu v elektrickej sietil, spaľovanie uhlia a prečerpávacie vodné elektrárne. Na stabilizáciu výkyvov v sieti však slúžia napríklad aj batériové úložiská či paroplynové elektrárne, ktoré nevýhody plynúce z využívania obnoviteľných zdrojov energie efektívne riešia. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. ...

Nehnuteľnosť Jána Lašáka sa nenachádza v záplavovej oblasti, ale v ochrannom pásme pre možné vedenie podzemných vodovodov. Aj v takom prípade však môže štát pristúpiť k obmedzeniu jeho vlastníckeho práva. Upresnenie, že nehnuteľnosť je v ochrannom pásme a nie v záplavovej oblasti, sa navyše verejnosť dozvedela neskôr, než informáciu o samotnej vodnej nádrži. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. ...

Vodná nádrž Málinec bola vybudovaná kvôli nedostatku pitnej vody v regióne, preto tvrdenie, že mala byť postavená kvôli vybudovaniu prečerpávacej stanice, je nepravdivé....

Plány na výstavbu prečerpávacej vodnej elektrárne na rieke Ipeľ v obci Ďubákovo boli pozastavené rozhodnutím vlády Igora Matoviča a neskôr Eduarda Hegera. Koncepcia vodnej politiky Slovenskej republiky schválená vládou Eduarda Hegera bola súčasťou plánu obnovy, ktorý vláda predložila Európskej komisii.  ...

Rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom sa začali krátko po vypuknutí invázie. Na ich začiatku požadovala Moskva rozsiahle územné požiadavky, vrátane uznania ruskej suverenity nad okupovaným Krymom a vzdania sa Doneckej a Luhanskej oblasti zo strany Ukrajiny. S pribúdajúcimi vojenskými neúspechmi však Rusko zo svojich požiadaviek čiastočne ustupovala. Najbližšie k dohode sa obe strany dostali po rokovaniach v Istanbule. Zo zverejnených dokumentov však vyplýva, že aj pri najväčších ústupkoch Rusko trvalo na tom, aby Krym a ďalšie časti Ukrajiny zostali pod jeho okupáciou, hoci Ukrajina nemusela formálne uznať ich anexiu. Rusko nepožadovalo po Ukrajine len neutralitu a to, aby nebola členom NATO, ale aj obmedzenie veľkosti armády. Obidve strany sa nevedeli zhodnúť na podobe bezpečnostných záruk. Výrok Tomáša Tarabu preto hodnotíme ako nepravdivý....

Dopyt po slovenských dlhopisoch na poslednej aukcii pred predstavením konsolidačného balíčka, 16. septembra 2024, bol približne dvojnásobný ako hodnota predaných dlhopisov, na úrovni 923,5 milióna eur. Na aukcii 21. októbra ponúkli investori 2 100 miliónov eur, predali sa dlhopisy v hodnote 471 miliónov eur. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, pretože dopyt investorov po štátnych dlhopisoch sa zvýšil 2,3-násobne, čo nie je „takmer” trojnásobne.  ...

Vláda Ľudovíta Ódora v októbri minulého roka predstavila balík konsolidačných opatrení v celkovej hodnote 10 miliárd eur. Nová vláda si z predstavených návrhov konsolidačných opatrení mohla vybrať vzhľadom na ich politické smerovanie. V dokumente navrhli optimálne konsolidovať v priebehu volebného obdobia v celkovej sume okolo 6 miliárd eur. Podľa dokumentu je nevyhnutná fiškálne zodpovedná politika, v inom prípade by sa zvyšovalo riziko bankrotu....

Podľa analýzy dopadov konsolidačného balíčka od Rady pre rozpočtovú zodpovednosť ľudia s nižšími príjmami, ktorí by pred schválením novej legislatívy nemali od nového roka 2025 nárok na čerpanie daňového bonusu, získali po schválení novej legislatívy nárok na vyšší daňový bonus. Táto nízkopríjmová skupina po prijatí novej legislatívy dosiahne nárok na plný daňový bonus pri nižšom príjme (.pdf, s. 39). Hoci sa výška daňového bonusu pre nízkopríjmové rodiny vo všeobecnosti zvýši, celkové dopady konsolidačného balíčka budú negatívne pre všetky typy rodín. V roku 2025 poklesnú disponibilné príjmy rodín priemerne o 1,8 % alebo o 326 eur ročne. Najvyšší pokles disponibilných príjmov zaznamenajú rodiny zo strednej vrstvy, no pokles zasiahne aj disponibilné príjmy nízkopríjmových rodín. Znížením disponibilných príjmov domácností konsolidačný balíček zníži sociálny štandard aj nízkopríjmových ľudí, preto výrok hodnotíme ako zavádzajúci.  ...