Bývalí ministri výstavby za SNS Marián Janušek a Igor Štefanov boli právoplatne odsúdení v kauze nástenkového tendra. Gabriela Matečná, bývalá ministerka a dnes členka predsedníctva SNS, bola v januári 2026 obvinená v súvislosti s pôsobením na Slovenskom pozemkovom fonde, hoci generálna prokuratúra jej obvinenie neskôr zrušila a vec vrátila vyšetrovateľovi. Peter Plavčan skončil ako minister školstva za SNS po kauze prerozdeľovania eurofondov. Rezort životného prostredia riadený nominantmi SNS bol zapojený v kauze nevýhodného predaja emisných kvót firme Interblue. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Marian Janušek a Igor Štefanov 

Marian Janušek a Igor Štefanov boli nominantmi SNS v prvej vláde Roberta Fica. Obaja stáli na čele Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR, ktoré v tom čase patrilo do gescie Slovenskej národnej strany. Janušek bol ministrom od roku 2006 do apríla 2009, po jeho odchode ho vo funkcii nahradil Štefanov. Ten v čase sporného tendra pôsobil ako generálny riaditeľ Agentúry na podporu regionálneho rozvoja.

Kauza, pre ktorú boli neskôr odsúdení, sa týkala verejného obstarávania z roku 2007 na reklamné služby v hodnote 3,6 miliardy korún, v prepočte 120 miliónov eur. Ministerstvo informáciu o tendri zverejnilo len na nástenke vo svojej budove, čo výrazne obmedzilo prístup ďalších záujemcov. Tender vyhralo konzorcium firiem Zamedia a Avocat. Firmy boli spájané s vtedajším predsedom SNS Jánom Slotom.

Právoplatné rozhodnutie v kauze padlo v novembri 2018. Najvyšší súd SR uznal Mariana Janušeka a Igora Štefanova vinnými v súvislosti s machináciami pri verejnom obstarávaní a zneužitím právomoci verejného činiteľa. Janušek dostal trest 11 rokov väzenia, Štefanov 9 rokov. Obaja dostali aj peňažný trest 30-tisíc eur a päťročný zákaz pôsobenia vo verejných funkciách.

V júli 2023 okresný súd v Trenčíne podmienečne prepustil Igora Štefanova na slobodu. Rovnaký sú vo februári 2025 prepustil Mariana Janušeka do domáceho väzenia. 

Gabriela Matečná 

Gabriela Matečná bola v rokoch 2016 až 2020 podpredsedníčkou vlády a ministerkou pôdohospodárstva a rozvoja vidieka ako nominantka SNS. Pred nástupom do vlády pôsobila od roku 2012 ako generálna riaditeľka Slovenského pozemkového fondu ako nominantka strany SMER-SD. V súčasnosti je členkou predsedníctva SNS.

Práve jej pôsobenia na Slovenskom pozemkovom fonde sa týkalo trestné stíhanie, o ktorom médiá informovali v januári 2026. Polícia ju obvinila zo zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Prípad sa týkal úhrady právnych služieb v spore Slánske lesy, teda dlhoročného sporu o rozsiahle lesné pozemky na východnom Slovensku s hodnotou odhadovanou približne na 100 miliónov eur.

Slovenský pozemkový fond v tomto spore roky úspešne zastupovala pôvodná advokátka Irena Sopková a fond už smeroval k úspechu. V záverečnej fáze sporu však fond pod vedením Matečnej uzavrel zmluvu s novou advokátskou kanceláriou Ecker-Kán & Partners, ktorej mal za právne úkony vyplatiť viac ako 1,8 milióna eur. Podľa zistení Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) mala kancelária k prípadu vypracovať len krátke, niekoľkostránkové stanovisko.

NKÚ v roku 2022 upozornil na viaceré nedostatky v Slovenskom pozemkovom fonde vrátane netransparentného nakladania s majetkom a vyplácania miliónových súm externým advokátskym kanceláriám. Neskôr sa časť týchto zistení premietla aj do trestnoprávnej roviny v januári 2026.

V máji 2026 však prvý námestník generálneho prokurátora zrušil uznesenie, ktorým bolo Matečnej a ďalšej osobe vznesené obvinenie, a uložil vyšetrovateľovi, aby vo veci znova konal a rozhodol.

Peter Plavčan

Peter Plavčan bol ministrom školstva v tretej vláde Roberta Fica. Do funkcie nastúpil v marci 2016 ako nominant SNS.

Kauza z roku 2017 sa týkala dvoch výziev z operačného programu Výskum a inovácie s celkovou hodnotou približne 600 miliónov eur. Najväčšiu kritiku vyvolala výzva na dlhodobý strategický výskum a vývoj v hodnote približne 288 miliónov eur. 

Zástupcovia vysokých škôl a Slovenskej akadémie vied (SAV) upozornili, že v nej neuspeli veľké univerzity ani SAV, zatiaľ čo podporu mali získať viaceré súkromné firmy s nízkymi tržbami, nedoplatkami alebo nejasnými skúsenosťami s vedecko-výskumnými projektmi.

Otázky vyvolával aj spôsob hodnotenia projektov. Kritika smerovala k odbornej spôsobilosti niektorých hodnotiteľov, možným konfliktom záujmov a celkovej transparentnosti výberu. 

Plavčan najprv odmietal, že by eurofondy boli prideľované pochybne, a oznámil, že výzvy dá preveriť. Ministerstvo zároveň pozastavilo schvaľovanie projektov v jednej z výziev a neskôr avizovalo zrušenie výzvy na dlhodobý strategický výskum a zmenu systému hodnotenia.

Do prípadu vstúpila aj Európska komisia. Slovensku poslala varovný list pre podozrenia z netransparentného rozdeľovania eurofondov a pozastavila platby na výskum. Prípad preverovala aj slovenské polícia.

Politicky kauza prispela do krízy vo vládnej koalícii. Predseda SNS Andrej Danko v auguste 2017 vypovedal koaličnú zmluvu a premiér Robert Fico následne vyzval SNS, aby navrhla nového ministra školstva. Peter Plavčan 17. augusta 2017 podal demisiu.

Prípad sa znovu otvoril v roku 2023 v akcii Karpat. Národná kriminálna agentúra (NAKA) v prípade zadržala viacero osôb pre podozrenia zo zneužívania eurofondov v rezorte školstva v rokoch 2016 až 2019. Podľa dostupných informácií v kauze zatiaľ nepadlo právoplatné rozhodnutie. 

Kauza predaja emisných kvót

Kauza predaja emisných kvót, známa ako kauza Interblue, sa odohrala počas prvej vlády Roberta Fica. Rezort životného prostredia vtedy riadila SNS a v čase podpisu zmluvy ho viedol Ján Chrbet, nominant tejto strany.

Slovensko malo v tom čase nadbytočné emisné kvóty oxidu uhličitého, ktoré mohlo predať v rámci medzinárodného obchodovania s emisiami. Ministerstvo životného prostredia v novembri 2008 podpísalo zmluvu s americkou spoločnosťou Interblue Group. Slovensko jej predalo 15 miliónov ton emisných kvót za cenu 5,05 eura za tonu, spolu približne za 75 miliónov eur. Kritika sa týkala najmä nízkej ceny a nejasného vlastníckeho pozadia spoločnosti Interblue.

Kauza prepukla v roku 2009 po tom, čo podpredseda SDKÚ-DS Ivan Mikloš poukázal na to, že Slovensko pri predaji prerobilo. Podľa Mikloša Maďarsko emisie predalo v sume 13,5 eura za tonu. 

Premiér Robert Fico vyzval ministra Chrbeta, aby zverejnil zmluvy týkajúce sa predaja kvót. Chrbet následne oznámil, že sa s Interblue dohodol na zrušení kritizovaného predaja, zároveň však podľa Fica prenášal zodpovednosť za ďalší postup na vládu. Fico ho preto v máji 2009 navrhol odvolať. 

Vo funkcii ho nahradil ďalší nominant SNS Viliam Turský, ktorý mal zmluvu riešiť, no ani jemu sa ju nepodarilo ukončiť. V auguste 2009 bol odvolaný aj Turský a SNS prišla o kontrolu nad rezortom životného prostredia. Nominantov SNS na poste ministrov životného prostredia označil za neschopných. „Nebudem sa pri tejto funkcii riadiť personálnymi návrhmi SNS,“ vyhlásil Fico. Išlo už o tretiu zmenu na poste ministra životného prostredia počas jedného volebného obdobia. 

Polícia začala v roku 2009 vyšetrovať predaj emisných kvót, no vyšetrovanie bolo po niekoľkých rokoch zastavené s tým, že skutok nebol trestným činom. 

Po roku 2021 sa vyšetrovanie znovu otvorilo a v roku 2022 NAKA obvinila tri osoby. Kauza však napokon neskončila právoplatným odsúdením. Trestné stíhanie však skončilo premlčaním po zmenách trestných kódexov prijatých vládou Roberta Fica.

Popri tom prebiehal aj civilný spor. Spoločnosť Interblue Group (Europe) AG žalovala Ministerstvo životného prostredia SR o 34,6 milióna eur. Tvrdila, že jej štát mal zaplatiť ďalšie peniaze vyplývajúce zo zmluvného vzťahu. Slovensko však v tomto spore uspelo. Okresný súd žalobu zamietol v roku 2020, krajský súd rozhodnutie potvrdil v roku 2022 a v januári 2025 ministerstvo oznámilo, že spor definitívne vyhralo aj na Najvyššom súde SR.