Čína podľa vlastných slov síce podporuje mierové rokovanie, ale europoslancom Uhríkom spomínaný 12-bodový plán nenavrhuje žiadne konkrétne riešenia. Odkazuje na princípy suverenity a teritoriálnej integrity, Rusko ako agresora však k ničomu nevyzýva, ani nezaväzuje. Nie teda vôbec jasné, čo z toho plánu by malo byť základom pre mierové rokovania. Navyše, Kyjiv návrh Činy ako celok odmietol. Tvrdenie Milana Uhrika, podľa ktorého by čínsky plán mohol byť základom pre mierové rokovania, preto hodnotíme ako zavádzajúci. 

Svoj 12-bodový plán Čína predstavila na výročie ruskej invázie na Ukrajinu 24. februára 2023. Dokument bol oficiálne nazvaný „Čínska pozícia k politickému urovnaniu Ukrajinskej krízy“ – v názve nemal charakter mierového plánu. Pre všeobecné vyjadrenia a absenciu konkrétnych riešení sa však viac podobá vymenovaniu princípov, ktoré odrážajú dlhodobé vyjadrenia Číny o vojne.

Mierovým rokovaniam sa okrajovo venuje bod číslo 3, ktorý všetky strany vyzýva k zdržanlivosti a navrhuje, aby Rusko a Ukrajina obnovili priamy dialóg s cieľom komplexného prímeria. Štvrtý bod priamo hovorí o obnovení rokovaní, ktoré „sú jediným riešením ukrajinskej krízy“.

Návrh nepožaduje stiahnutie ruských vojsk z napadnutých území. Putin preto plán privítal a povedal, že mnohé z bodov môžu byť základom pre budúce urovnanie konfliktu, keď na to bude Západ pripravený. Niektoré body neodmietol ani ukrajinský prezident Zelenskyj, avšak pripomenul, že bez stiahnutia ruských vojsk z celého územia Ukrajiny neprichádzajú mierové rokovania do úvahy.

Rusko zas pripúšťa len rokovania bez podmienok a „na základe existujúcej reality.“  Teritoriálne spory a bezpečnostné garancie pre Ukrajinu čínsky dokument nijako nerieši a nikoho k ničomu nezaväzuje. 

Čínsky prezident Si Ťin-pching dlhodovo tvrdí, že podporuje mier a dialóg a stojí na správnej strane dejín. Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí vyhlásil, že jeho krajina podporuje mierové rokovania a politické riešenie „krízy”. Peking trvá na svojej neutralite a nestrannosti aj napriek „priateľstvu bez limitov“ s Moskvou, ktoré si Rusko a Čína navzájom vyznali len pár týždňov pred začiatkom ruskej agresie.