Deficit verejných financií bol v rokoch 2020 a 2021 horší ako v rokoch 2018 a 2019, kedy bola pri moci vláda Petra Pellegriniho. Zvýšenie deficitu v prvých dvoch rokov vlády Igora Matoviča a však významne ovplyvnili protipandemické opatrenia, zatiaľčo štrukturálny deficit očistený o cyklické a jednorazové výdavky ostával nízky. Výrok Roberta Kaliňáka preto hodnotíme ako zavádzanie.

Róbert Kaliňák odišiel z funkcie ministra vnútra a z funkcie podpredsedu vlády v marci 2018. O pár dní neskôr podal demisiu aj vtedajší premiér Robert Fico. Jeho funkciu prebral Peter Pellegríni, ktorý pôsobil v premiérskom poste až do parlamentných volieb v roku 2020. V roku 2018 bol podľa dát zo Štatistického úradu SR bol deficit verejných financií 1,01% HDP, nie 0,7%, ako to tvrdí Róbert Kaliňák,  a 1,21% HDP v roku 2019. 

Porovnanie medzi rokmi 2018 až 2023 podľa Štatistického úradu SR: 

K rapídnemu nárastu štátneho deficitu na úroveň 5,35% HDP došlo podľa grafu v roku 2020, čo bol prvý rok novej vlády. V roku 2021 bol deficit na úrovni 5,43% HDP a v roku 2022 2,04% HDP. Podľa Štatistického úradu SR výsledná hodnota vykázaného deficitu verejnej správy obsahuje množstvo vplyvov týkajúcich sa zvýšenia výdavkov, a to najmä spojených s proti-covidovými opatreniami subjektov sektora verejnej správy - najväčší podiel totiž tvorili opatrenia prvej pomoci, ako aj zníženia príjmov sektora verejnej správy. Ak deficit očistíme o cyklickú zložku a jednorazové výdavky spojené s pandémiou, tak dlhodobo analyticky podstatný štrukturálny deficit bol v rokoch 2021 a 2022 najnižší v histórii Slovenska a to na úrovni 1,1% a 1,2% HDP. 

Dáta pre rok 2023 ešte nie sú finálne, ale predpokladá sa, že verejné financie budú na konci roka 2023 na úrovni 6,85 % HDP. Očakávaný štrukturálny deficit by mal vzrásť na 4,3% HDP.