Neexistuje ani jedno rozhodnutie súdov, Ústavného súdu alebo Najvyššieho súdu o tom, že by Čurillovci konali nezákonne. Skupina policajtov okolo Jána Čurillu je síce obvinená v dvoch prípadoch, ani v jednom však zatiaľ nepadol rozsudok. Čurillovci už v minulosti v niekoľkých prípadoch neuspeli na Najvyššom súde a Ústavnom súde, išlo však najmä o procesné veci a ani jedna z inštitúcií nekonštatovala porušenie zákona zo strany Čurillovcov. Status chráneného oznamovateľa udelila Čurillovcom špeciálna prokuratúra, nie Úrad na ochranu oznamovateľov, ako tvrdí Kaliňák. Zároveň ju nedostali kvôli kauze, ktorú vyšetrujú, ale kvôli prípadu, kde figurujú ako aktéri sporu. Výrok Roberta Kaliňáka preto hodnotíme ako nepravdivý....

Po voľbách 2023 postavil minister vnútra Matúš Šutaj Eštok viacerých policajtov so statusom chránených oznamovateľov mimo služby. Policajti namietali postup ministra ako nezákonný a obrátili sa preto na súd. Prvostupňové súdy im v štyroch prípadoch vyhoveli a vydali neodkladné opatrenie, v ostatných prípadoch ich návrhy zamietli. Krajský súd však napokon vo všetkých deviatich odvolaniach rozhodol v prospech ministerstva. Tieto konania sa však týkali výlučne neodkladných opatrení – nie zákonnosti samotného vyradenia policajtov zo služby. O tej rozhoduje Správny súd, ktorý v novembri 2025 konštatoval, že ministerstvo postupovalo nezákonne a policajt Pavol Ďurka sa môže vrátiť do práce. Výrok Roberta Kaliňáka o tom, že „Čurillovci“ prehrali všetky spory o návrat do služby, preto hodnotíme ako nepravdivý....

Šimečka na tlačovej konferencii priamo nepovedal, že v ústave je napísaný pojem liberálna demokracia. Hovoril o tom, že z politologického hľadiska sa systém, ktorý máme dnes zakotvený v ústave, nazýva liberálna demokracia. Kaliňák posúva jeho slová, výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci....

Slovenská republika mala doposiaľ len tri vlády, ktoré mali ústavnú väčšinu. Prvá vláda Mikuláša Dzurindu začínala s 93 poslancami, nie všetci však vládu podporovali celé volebné obdobie. Vláda Igora Matoviča sa po roku vládnutia rozpadla a po demisií premiéra ju na základe existujúcich výsledkov volieb znovu zostavil Eduard Heger, aj táto vláda stratila ústavnú väčšinu ešte predtým, než jej parlament vyslovil nedôveru. Obe vlády zostavené Igorom Matovičom a Eduardom Hegerom na základe výsledkov volieb do parlamentu v roku 2020 vydržali zhruba rok. Výrok Roberta Kaliňáka preto hodnotíme ako pravdivý.  ...

Slovensko zaznamenalo od roku 2004 rýchlejší rast hrubého domáceho produktu (HDP) na obyvateľa ako Švajčiarsko a Rakúsko, a to tak v bežnom HDP na obyvateľa, ako aj v HDP upravenom o paritu kúpnej sily. Tento ukazovateľ vyjadruje reálnu životnú úroveň obyvateľov, pretože zohľadňuje rozdiely v cenových hladinách medzi krajinami. Na základe údajov o HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily Slovensko zvýšilo svoju reálnu životnú úroveň o 141,1 %, Rakúsko o 67,5 % a Švajčiarsko o 84,0 %. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. ...

Estónsko vynaložilo v roku 2024 na obranu 3,43 % HDP. V roku 2025 budú výdavky Estónska na obranu približne na úrovni 3,3 % HDP. Krajina plánuje dosiahnuť cieľ vo výške 5 % HDP na obranu v roku 2026. Žiadna krajina NATO momentálne nevynakladá na obranu 5 % HDP. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. ...

Robert Fico čelil v posledných rokoch štyrom obvineniam zo strany orgánov činných v trestnom konaní. Prvýkrát ho v roku 2019 obvinili za schvaľovanie trestného činu. Fico sa na videu obraňoval Milana Mazureka, ktorý bol odsúdený za hanobenie národa, rasy a presvedčenia. Za ten istý čin bol Fico opäť obvinený aj v roku 2021, no aj tentoraz došlo k zrušeniu obvinenia. Tretí prípad sa týkal porušenia protipandemických opatrení počas autoprotestu v roku 2021, aj toto obvinenie však bolo zrušené. Najvážnejším bol štvrtý prípad v rámci akcie Súmrak, kde čelil okrem iného aj obvineniu zo založenia zločineckej skupiny a zneužitia právomoci verejného činiteľa. Obvinenia boli zrušené Generálnou prokuratúrou paragrafom 363. Nie je však pravdou, že bol Fico obvinený za „politickú činnosť“. Vo všetkých prípadoch išlo o skutky, ktoré orgány činné v trestnom konaní v tom čase vyhodnotili ako trestné činy a doposiaľ nebol preukázaný žiaden politický motív. Výrok Roberta Kaliňáka preto hodnotíme ako zavádazjúci. ...

Diskusia o stiahnutí slovenských jednotiek začala po zmene vlády v roku 2006, pričom hlavná časť kontingentu odišla vo februári 2007. Definitívne stiahnutie potvrdil slovenský parlament v decembri 2007. Slovensko nebolo prvou krajinou, ktorá stiahla vojakov z Iraku; pred ním tak urobilo napríklad Španielsko, ktoré vojakov stiahlo už v roku 2004, ale aj  Holandsko, ktoré ukončilo vojenskú misiu v roku 2005. ...

Za zapojenie do konfliktov v zahraničí na Irán uvalila Európska únia sankcie až v súvislosti s vojnou na Ukrajine a spoluprácou s Ruskom v roku 2022. V minulosti EÚ uvalila hispodárske sankcie na Irán, aj sankcie na predstaviteľov režimu za porušovanie ľudských práv, avšak nie za pôsobenie iránskych revolučných gárd v konfliktoch v Sýrii, v Libanone, v Palestíne a v Jemene. Výrok hodnotíme ako pravdivý....

Vyšetrovanie krajskej prokuratúry v Prešove vylúčilo v prípade smrti Milana Lučanského cudzie zavinenie. Milan Lučanský zomrel na následky zranení, ktoré si spôsobil sám pri pokuse o samovraždu. Výrok Roberta Kaliňáka, z ktorého vyplýva, že niekto nechal Lučanského zabiť a obviňuje z toho opozíciu, preto hodnotíme ako nepravdivý.  ...